Abstrakt: Problematikou rómskeho etnika sa zaoberá veľa štúdií a odborných literatúr. Autori poukazujú na odlišnosť rómskej menšiny od majoritného obyvateľstva. Rómska menšina má odlišnú kultúru, životný štýl, čo v majoritnej spoločnosti častokrát vyvoláva zvýšenú mieru odmietania rómskej menšiny. Zvykové právo a sociálne normy tradičných rómskych komunít vplývajú na život rómskeho etnika. Majoritná spoločnosť však iba v málom rozumie týmto normám, a práve v dôsledku nevedomosti sa dostáva do výrazného negatívneho postoja voči rómskej menšine. Kľúčové slová: Dieťa. Róm. Rodina
Úvod
Žijeme v 21. storočí a môžeme konštatovať, že takzvaná rómska otázka sa stala často diskutovanou témou v odbornej, ako aj laickej verejnosti. Rómska otázka, problematika sa vzťahuje k problémom nezamestnanosti, bývania, vzdelávania... Veľakrát, práve z pohľadu majoritnej spoločnosti, dochádza prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov na poukázanie nevhodného správania sa rómskeho etnika. Menej sa hovorí o tom, akým prínosom je rómske etnikum pre majoritnú spoločnosť. Menej sa v médiách dozvedáme, čo ktorý Róm na Slovensku urobil niečo dobré, prospešné. Práve v súvislosti s uvedeným sa v príspevku zameriavame na pomoc rehoľnej sestry Atanázie. Sestra Atanázia – gréckokatolícka rehoľná sestra Rádu sv. Bazila Veľkého.
Rozhodnutie pomáhať Rómom
Sestra Atanázia, civilným menom Mária Holubová (*19.10.1952) pochádza z Východného Slovenska, z okresu Humenné, obec Svetlice. Otec bol kováčom, matka pracovala na jednotnom roľníckom družstve. Z histórie Rómov sa dozvedáme, že práve kováčstvo bolo vychýreným remeslom Rómov. Kováčstvo však v priebehu 20. storočia zaniklo, ale Mann (1992, s 111) píše, že „...tam, kde sa nepamätajú na svojho rómskeho kováča, poznajú Rómovia legendu o tom, ako dali raz jednému Cigánovi ukuť klince. Keď on však zistil, že nimi má byť ukrižovaný Kristus, jeden klinec ukradol... Táto legenda má rôzne varianty po celom Slovensku a Rómom dodnes pripomína ich tradičné zamestnanie – kováčstvo.“ Rodičia mali päť detí, jedného syna a štyri dievčatá. Sestra Atanázia je z dvojčiat. Po ukončení základnej školy začala študovať na Strednej zdravotníckej škole v Prešove. Práve tu sa stretla s úprimnými priateľkami, ktoré nehľadeli na jej rómsky pôvod a aj jej viera sa začala viac prehlbovať. V rodnej obci ako dieťa cítila zlobu a pohŕdanie detí napriek tomu, že ich rodina bola slušná, rodičia pracovali a deti chodili riadne do školy, kde dosahovali dobré výsledky. V tomto období jej viera bola tradičná, videla, že do kostola chodia deti, tak išla aj ona. Na Strednej zdravotníckej škole tajne chodila do spoločenstva, ktoré viedol o. Marián Potáš OSBM. Jej viera sa prehlbovala a čoraz častejšie si uvedomovala aj to, že ak s Božou pomocou ukončí školu, chce sa venovať práve mladým Rómom. Aby rómske deti nezažívali rovnaké poníženie, ako ona. Uvedomovala si, že vzdelanie má byť jednou z prioritných hodnôt Rómov. Šilonová, Klain 2001 uvádzajú, že Rómovia majú častokrát nízke vzdelanie a ich deti v škole nie sú príliš úspešné. Ďalším impulzom pre prácu s rómskou komunitou bolo prečítanie si Prešovského večerníka, kde bolo uvedené, že v Jarovniciach majú zdravotníci problém pri návšteve chorého. Vo večerníku sa písalo, že ak príde záchranná služba do osady, vodič záchranky nevie, či má zostať pri sanitke, aby ju osadníci nepoškodili, alebo má nasledovať lekára, ktorý, kým sa dostane ku chorému, musí sa pretláčať húfom osadníkov, ktorí ho ohrozujú.
Uvedená skutočnosť ju natoľko pobúrila, že sa rozhodla Jarovnice navštíviť spolu so svojou priateľkou, rómskou spisovateľkou pani Máriou Lackovou. V osade sa stretla s chudobou a biedou, s deťmi, ktoré potrebovali pomoc. Pri práci s rómskou komunitou sestre Atanázii pomohol miestny kňaz a učiteľ. Práce bolo veľmi veľa, a to hlavne pri príprave na sviatosti. Deti boli pripravované v ich domácom prostredí, v ich komunite. Následne prichádzali do miestneho kostola, kde sa stretli s neochotou majoritného obyvateľstva. Ako sestra Atanázia uviedla, nie všetky deti sa vedeli v kostole adekvátne správať, a preto rozumela nevôli majoritného obyvateľstva. Pracovala však ďalej a vo výraznej miere jej vtedy pomohli vtedajší bohoslovci gréckokatolíckeho seminára v Prešove a dnešní kňazi Ľuboš Kohút, Radoslav Kuzmiak a Martin Mekel. S Božou pomocou a dobrými ľuďmi sa v Jarovniciach podarilo postaviť Boží chrám. Sestra Atanázia pracovala v nemocnici, učila na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, chodila do osady v Jarovniciach, tiež na sídlisko Poštárka v Bardejove. Ako to zvládla? Podľa jej slov, len viera v Boha, stretnutie s Pánom Ježišom vo sviatostiach, jej dávalo silu. Ináč by to sám človek nedokázal. Pán Boh riadil, pomáhal, a dával silu.
Vplyv na rómsku komunitu vníma cez prácu s deťmi, prostredníctvom ktorých sa dostala do rodiny. Sestra Atanázia kladie veľký dôraz na rodinu. „Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.“ (Zákon č. 36/2005 Z. z, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 2). Zdôrazňuje, že je veľmi potrebné, aby rodičia učili svoje deti rozprávať v úradnom jazyku, v slovenskom jazyku. V žiadnom prípade nie je dobré, ak deti nevedia svoj materinský jazyk, ale citlivo vníma potrebu slovenského jazyka. Vysvetľuje rodičom, že ak dieťa počuje slovenský jazyk iba v materskej škôlke alebo v základnej škole počas vyučovania, je to veľmi málo. Deti veľakrát nevedia v slovenskom jazyku povedať súvislú vetu. Výraznú zmenu pri práci s rómskou komunitou pozoruje pri rodičoch, s ktorými pracovala ešte ako s malými deťmi. Práve uvedení rodičia pochopili podstatu potreby slovenského jazyka a následného vzdelania. Sestra Atanázia pri rozhovore viackrát zdôraznila význam rodiny. Vo všeobecnosti pri práci s rómskou komunitou odporúča:
"Základ je rodina, stavať na rodine, pomôcť rodine, nerozumiem veľmi zákonom, niektorí sa rozvádzajú preto, aby mohli dostať viac sociálnych dávok, čomu ja nerozumiem, ak je to tak – toto, bohužiaľ, je veľmi negatívny vplyv na rodinu."
Osobný prístup, kontakt. V rodinách sa napríklad vyskytujú veľmi vážne choroby, do rodiny je potrebné prísť viackrát a niekedy chorého aj vyburcovať, aby išiel k lekárovi, Rómovia si veľmi vážia, ak máte o nich úprimný záujem. Nikdy nedávať jednorazovo – napríklad podporovať rodinu šatstvom, ale je potrebné dať do rodiny presne to, čo potrebujú, osobne a adresne. Je veľmi zlé, ak niekto prinesie na sídlisko vo vreciach oblečenie. Stáva sa, že oblečenie deti po sídlisku porozhadzujú, potrhajú a je z toho zbytočný neporiadok.“ (citované z osobného rozhovoru so sestrou Atanáziou, 21.02.2015)."
Sestra Atanázia ďalej poznamenáva, že sama je Rómkou, ale úplne neovláda Rómsky jazyk. Zrejme to vyplýva z jej detstva, kde ako jediná rómska rodina v obci Svetlice vnímali tlak majoritnej spoločnosti. Zdôrazňuje však, že nie je žiadúce, aby deti nevedeli svoj materinský jazyk. Je ale veľmi potrebné vedieť jazyk tej krajiny, v ktorej žijeme. Rozhodnutie pomáhať mladým Rómom skrslo na strednej škole. Nikdy to neoľutovala, aj keď veľakrát nevidela výsledky svojej práce. Po rokoch môže s určitosťou povedať, že jej námaha nebola márna. Odišla z Jarovníc, v jej práci pokračujú iní. Pri svojej práci nebola nikdy sama. Problémy preberala s kňazmi, animátormi, spolupracovala so sociálnymi pracovníkmi, ktorých prá- cu si veľmi váži a oceňuje. Ani na chvíľu nezostala bez pomoci, stále jej pomáhal Boh. Pomáhať má zmysel. Róm, rómske dieťa je také, ako každé iné. Chcú byť šťastné, obľúbené, chce sa smiať, chce mať kamarátov, nechce cítiť bolesť, bolesť z ponižovania – dodala v závere nášho rozhovoru sestra Atanázia. Preto táto prá- ca má zmysel, preto táto práca nie je zbytočná. Je to aj naplnenie slov Ježiša Krista: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).
Záver
„Nazdávam sa, povedala matka Terézia, že dnešný svet sa obracia chrbtom k chudobným, čo značí, že sa obracia chrbtom ku Kristovi.“ (Bujdová, Dancák 2011) V tejto súvislosti by sme radi uviedli, že v dnešnej spoločnosti sa nájde veľmi veľa vzácnych ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Sestra Atanázia je iba jednou z mnohých. Na tomto mieste chceme poďakovať rádovej sestre Atanázii za jej ochotu, s ktorou nás prijala, súhlasila s rozhovorom a poskytnutím vzácnych informácií, ktoré mala možnosť nazbierať počas viac ako 20-ročného pôsobenia pri práci s rómskymi deťmi. Zároveň naše poďakovanie patrí o. Františkovi Dancákovi, ktorý veľmi ochotne sprostredkoval toto stretnutie.
PhDr. Nataša Bujdová, PhD. natasabujdova@gmail.com
LITERATÚRA: BUJDOVÁ, N., DANCÁK, F. 2011. Služba v láske. VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava, 2011. 69 s. ISBN 97-80-8132-003-3. MANN, A. B. 1992. Neznámi Rómovia, zo života a kultúry Cigánov – Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister science press, 1992. 207 s. ISBN 80-900486-2-5. ŠILONOVÁ, V., KLEIN, V. 2011. Chudoba a možnosti eliminácie problémov v edukácii rómskych detí. In Rizikové súvislosti chudoby a rodiny v súčasnej slovenskej spoločnosti. ZÁKON NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
