Slovenský poslanec Európskeho parlamentu za KDH, člen poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov), predseda Pracovnej skupiny Európskej ľudovej strany pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť, dlhoročne pôsobiaci vo Výbore pre regionálny rozvoj a Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Ženatý, otec štyroch detí.
Odkiaľ pochádzate, kde sú Vaše korene?
Pochádzam z Dolnej Oravy, narodil som sa v Dolnom Kubíne otcovi Jánovi a mame Melánii. Priamo v krvi mám aj centrum rodného kraja - Žilinu, moji rodičia sa našli neďaleko nej – mamka pochádzala z Veľkého Rovného a otec zo susednej Kotešovej.
Vyštudovali ste medicínu, prečo ste si zvolili práve túto profesiu?
Vždy som túžil byť lekárom, chcel som pomáhať druhým v ťažkých situáciách, byť im nablízku, liečiť. Asi v štrnástich som si povedal, že vyštudujem medicínu, čo sa mi následne v Prahe úspešne podarilo.
Aká bola cesta k dosiahnutiu tohto cieľa?
Rád si spomínam, ako som bol na prvýkrát prijatý na vytúženú lekársku fakultu v Prahe a so štúdiom som nemal problémy. Bavilo ma a celý študijný život mi išiel, vďaka Bohu, bez ťažkostí, až som odpromoval v Karolíne.
Ako si spomínate na Vaše študentské časy?
Na rozvoj študenta výrazne vplý- va aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Praha je v tomto zmysle ideálna, bohatá na kvalitné podnety, ktoré formujú srdce i dušu. Veľmi rád som to využíval aj voľnočasovo, predovšetkým v oblasti kultúrneho vyžitia, keď som napríklad navštevoval koncerty Pražskej jari, či chodieval do opery. Neobišli ma ani ľahšie žánre, Praha je aj výbornou jazzovou metropolou, v pražskej Lucerne vystupovali aj významní zahraniční interpreti. Rád tancujem a som s ľuďmi, preto som obľuboval vychytené medické plesy, taký dobrý ples som zažil raz – dvakrát ročne. V súvislosti so študentskými časmi by som však rád zdôraznil veľmi príjemnú súčasť konca štúdia, keď som v Prahe stretol moju manželku Elenku, ktorá študovala na inej lekárskej fakulte. Popri úspešne absolvovanom štúdiu som si tak domov odniesol obrovský dar v podobe najlepšej a najkrajšej Slovenky, s ktorou sme sa po skončení štúdia vzali.
Prečo sa lekár dá na politickú dráhu?
Pôvodne som to neplánoval. Priniesla to vtedajšia spoločenská situácia, keď bolo treba vystriedať komunistickú garnitúru. Hoci som sa zapojil do novembrových aktivít v okresnom meste, cítil som sa byť stále lekárom, v žiadnom prípade nie ako politik. Aj preto som sa z politickej služ- by vždy vracal do lekárskeho plášťa. Chcel som pomáhať ľuďom, ako som o tom sníval dlhé roky. Napokon som tú možnosť našiel nielen ako lekár, ale aj vo verejnej službe. Svoje jazykové znalosti som najskôr zúročil na Ministerstve zdravotníctva SR ako sekčný šéf zahraničných vzťahov. Kým som potom na štyri roky zasadol do poslaneckej lavice NR SR, znova som aktívne vykonával svoju lekársku prax. Služ- bou spoločnosti som pomáhal potom aj na veľvyslanectve v Kanade a teraz v Európskom parlamente, keď mi občania už po tretíkrát prejavili dôveru vo voľbách.
Momentálne zastupujete Slovensko v Európskom parlamente, má podľa Vás myšlienka európskej integrácie vo svetle súčasných udalostí ešte zmysel a budúcnosť?
Rozhodne áno. Vidíme, ako sa vie svet veľmi rýchlo rozkolísať, rôzne sily majú chuť stavať sa konfrontačne proti sebe. Presne v týchto okamihoch je ešte výraznejšia potreba spolupráce, ktorá je postavená na kresťanských koreňoch. Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi, teda osobnosti predovšetkým ľudsky kvalitné a s jasným životným posolstvom kresťanskej pomoci druhým, vytvorili dobrý projekt. Cieľ zjednotiť sa, aby neútočil jeden proti druhému, ale naMUDr. Miroslav Mikolášik Slovenský poslanec Európskeho parlamentu za KDH, člen poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov), predseda Pracovnej skupiny Európskej ľudovej strany pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť, dlhoročne pôsobiaci vo Výbore pre regionálny rozvoj a Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Ženatý, otec štyroch detí. Rozhovor 6 Rozhovor 7 opak ťažil zo spoločného úsilia, je úspešný. Európske krajiny proti sebe nevedú vojnu a dokážu spolupracovať na rôznych poliach. Neviem si predstaviť, že by Slovensko v tomto európskom projekte chýbalo.
Na akú oblasť sa zameriavate vo svojej činnosti europoslanca?
Moje aktivity sú široké. Ako lekár sa zameriavam na vedu, výskum, pokrok v medicíne, pričom sa tak deje osobitne z mojej pozície predsedu Pracovnej skupiny Európskej ľudovej strany pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť, kde rád využí- vam všetky nadobudnuté znalosti. Každý mesiac si však pozývame aj expertov na aktuálne otázky a formujeme aj kolegov – europoslancov, ktorí nemajú dostatok vedomostí z daných oblastí, aby mohli o predmetných otázkach v pléne zodpovedne hlasovať. Dlhoročne pôsobím aj vo Výbore pre regionálny rozvoj, aj vďaka činnosti ktorého na Slovensko pritiekli už stovky miliónov na rozvoj regiónov. Je už druhá vec, ako sú tieto prostriedky spravované na Slovensku, pričom nemám žiadnu kompetenciu do toho zasiahnuť, je to úloha členského štátu. V aktuálnom programovacom období má Slovensko k dispozícii až 15 miliárd eur z fondov Európskej únie. Sú to obrovské peniaze, ktoré však treba rozumne využiť. Aktívny som aj vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Enviro otázka je pre mňa veľmi dôležitá, či už ide o zdravé ovzdušie, čistú vodu, spodné vody, alebo ďalšie konkrétne časti problematiky.
Ktorým témam sa aktuálne venujete v oblasti zdravotníckej či bezpečnosti potravín?
Aktuálne sa aktívne venujem téme boja proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi, predtým to boli napríklad úspešne prijatá správa o transplantácii ľudských orgánov, či pokrokové liečebné metódy. V oblasti potravín som nedávno apeloval na odstránenie objavujúcich sa rozdielov vo vyhláseniach o zložení a chuti medzi produktmi na východných a západných trhoch EÚ. Myslím si, že východoeurópski spotrebitelia by nemali mať menej kvalitné výrobky, ako tí na Západe. V pléne som síce nenašiel dostatočnú podporu, ale s témou nekončím.
Čo považujete za najväčší úspech Vašej doterajšej politickej kariéry?
Viackrát som bol zvolený za hlavného spravodajcu Európskeho parlamentu. Je to postavenie, z ktorého riadite veľkú diskusiu i tému ako celok a výsledok vašej práce môže ovplyvniť kvalitu života Euró- panov. Veľmi rád si spomínam práve na moment, keď bola prijatá moja správa o transplantácii ľudských orgánov. Často sa ma ľudia pýtajú, či mi nie je ľúto za lekárskou praxou. Odpovedám aj tým, že napríklad práve táto direktíva o darcovstve orgánov pomáha liečiť a zachraňovať životy tisícom ľudí. To ma obzvlášť hreje pri srdci.
Aké ešte máte ciele? Pracujem poctivo, svedomito, do práce chodím rád a som v nej aktívny, vďaka čomu mám za sebou veľa dobrých výsledkov. Ešte viac by som však chcel využiť moju pozíciu podpredsedu stálej delegácie pri parlamentnom zhromaždení EÚ a krajín Latinskej Ameriky (EUROLAT). Z dobrých vzťahov so Strednou a Južnou Amerikou v otázke vzájomného obchodu či investičných aktivít môžu profitovať Európa i samotná Slovenská republika.
Blížia sa Vianoce, čo pre Vás tieto sviatky znamenajú? Vianoce sú čarovné svojou atmosférou, kamkoľvek sa pohneme. Ľudia si už zvykli na to, že počas nich nesmú chýbať obľúbené vianočné piesne, darčeky, nádherná výzdoba ulíc i príbytkov, koláče. Podstata nám však často uniká: Vianoce sú totiž predovšetkým príležitosťou vždy nanovo si uvedomiť, aký malý je človek bez lásky, ako si nevystačí bez Stvoriteľa a ako veľmi potrebujeme vidieť druhých viac než seba.
Ďakujem Vám za rozhovor, chceli by ste na záver niečo odkázať čitateľom?
Aj ja ďakujem za oslovenie! Vašim čitateľom by som chcel ako lekár zaželať dobré zdravie, ako manžel a otec lásku a úprimné, dobré vzťahy s blížnymi a vidiac blížiaci sa koniec roka prajem všetkým, aby bol rok 2016 požehnaním.
Mgr. Stanislav Špánik, PhD.
foto archív Miroslav Mikolášik
