Abstrakt: Rozhodovanie sa je našou každodennou činnosťou, či už ide o rozhodovanie v bežných záležitostiach. Práve kvôli ďalekosiahlým dôsledkom, ktoré môže mať jedno rozhodnutie na celý náš život, ide o oblasť, ktorej bola v psychológii venovaná veľká pozornosť. Veď klasické ciele psychológie ako popísanie, vysvetlenie či predvídanie ľudského správania sú vlastne pokusmi o vysvetlenie rozhodovania, snahou o nájdenie a popísanie faktorov, ktoré naň pôsobia. Snažia sa o to základné psychologické disciplíny ako psycholó- gia emócií a motivácie, kognitívna psychológia, sociálna psychológia či psychológia osobnosti. V predkladanom texte prevláda najmä kognitívny prístup, sústreďujúci sa na proces spracovania a využívania informácií Jedným z takýchto prostriedkov je teória hier. Kľúčové slová: teória hier, psychológia rozhodovania, behaviorálna ekonómia.
Abstract: Decision making is our daily routine, whether decision-making in routine matters. Precisely because of the far-reaching consequences, which may have one decision for our entire life, is this an area which has been in psychology given great attention. After all classical psychology aims to describe, explain and anticipate human behavior are actually attempts to explain the decision, seeking to find and describe the factors acting on it. The basic psychological disciplines such as psychology of emotion and motivation, cognitive psychology, social psychology and personality psychology are trying to do so. In this article especially cognitive approach is presented, focusing on the process of processing and using information. One of such means is game theory. (Theory of Games)
Key words: Theory of games,psychology,decision making, behavioral economics.
Čo je to teória hier?
Teória hier je vednou oblasťou venujúcou sa štúdiu a analýze strategického racionálneho správania jednotlivcov a ich interakcie v spoločenskom prostredí. Zameriava sa na štúdium „spôsobov, ktorými strategické interakcie medzi subjektmi produkujú výsledky vzhľadom na preferencie alebo úžitok týchto činiteľov,“ (Ross, 2011). V prevažnej miere v nej teda ide o „štúdium matematických modelov konfliktov a spolupráce medzi inteligentnými racionálnymi rozhodujúcimi sa subjektmi“ (Myerson, 1991). „Teória hier poskytuje všeobecné matematické metódy pre analýzu situácie, v ktorých sa dvaja jednotlivci alebo viac jednotlivcov rozhodujú tak, že ich rozhodnutia ovplyvnia stav jedného alebo druhého“ (Myerson, 1991). Predmetom jej skúmania je porozumenie, vysvetlenie a predvídanie výsledkov možnej interakcie jedinca so svojím prostredím, a to všade tam, kde predpokladáme, že intencia konania jednotlivca môže byť modifikovaná racionálnym správaním iného jednotlivca či prostredia, ktorého prejavy sú tiež racionálne a modelovo vypočítateľné (Démuth, 2013).
Teória hier umožňuje poskytnúť základný explanačný a predikčný rámec správania sa jednotlivcov a systémov, ktorých rozhodovanie sa a správanie predpokladá účasť racionálnych algoritmov riešenia. Teória hier umožňuje vysvetliť stratégie a správanie sa živých i neživých systémov (počítačových inteligentných systémov,diagnostických systémov a pod.) smerujúcich k naplneniu nejakého vedomého či nevedomého cieľa. Vzhľadom na racionálnosť a prediktívnosť používaných algoritmov riešenia poskytuje možnosť predvídať výsledok plánovaného konania vzhľadom na úplnosť či neúplnosť informácií vstupujúcich do procesu rozhodovania a konania alebo podieľajúcich sa na nich. Pre svoju deskriptívnosť, ale i normatívnosť nachádza uplatnenie všade tam, kde možno pomerne presne posúdiť pravdepodobnosť a váhu prípadne správnosť jednotlivých činiteľov rozhodovania, a tam, kde výsledok konania bezprostredne nevyplýva z nevyhnutného konania, ale dovoľuje možnosť voľby. Teória hier môže byť preto použitá na vysvetlenie relatívne jednoduchých javov, ako sú výhodnosť voľby s minimom alebo s obmedzeným počtom premenných (logika, matematika, informatika), ako i na objasnenie relatívne komplexných a komplikovaných javov, ako sú sociálne správanie, ekonomické správanie, etika, biologická teória výberu a mnoho ďalších (Démuth, 2013). Vo všeobecnosti prevláda predstava, že človek sa pri rozhodovaní správa racionálne, vyhodnocuje všetky dostupné informácie z možných rozhodnutí. Tento model rovnováhy vychádzajá z predpokladu, že človek je rozumný a že nezlyháva v prípadoch, keď sa má rozhodnúť ako použije zdroje, ktoré má k dispozícii. Táto predstava v minulosti viedla dokonca k presvedčeniu, že motivácia jednotlivca sa dá pomocou zjednodušení a zovšeobecnení veľmi efektívne vysvetliť,také-to rozhodnutie sa podľa objektívnych kritérií možno dá označiť ako optimálne. správanie sa jednotlivcov v realite nezodpovedá tomu, čo predpokladá klasická ekonómia a práve psychologický pohľad by v tomto smere mohol priniesť riešenie. Klasická ekonómia je veľmi konzervatívna veda. Človeka považuje za racionálnu bytosť, ktorá maximalizuje svoju užitočnosť a nezlyháva v prípade, keď má rozhodnúť o tom, ako využije zdroje, ktoré má k dispozícii. Avšak realita ukázala, že človek sa nespráva vždy tak, ako mu predpisujú ekonomické modely. Emócie ovplyvňujú správanie človeka omnoho viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať a tieto odchýlky dokázala vysvetliť až psychológia.
Vznik behaviorálnej ekonómie ako vedy, ktorá integruje poznatky psycholó-gie a klasickej ekonómie znamenal nový pohľad na vysvetlenie prípadov zlyhávania racionality. Existujú situácie, v ktorých sa človek síce nespráva racionálne, no zároveň nie chaoticky, čiže jeho správanie sa dá predpokladať. Práve Prospect Theory a behaviorálna ekonómia dávajú odpovede na to, akým spôsobom uvažujú jednotlivci v situáciách, kedy sa nesprá-vajú racionálne a porušujú základné predpoklady tradičnej ekonómie. Behaviorálna ekonómia nezanedbáva psychologické aspekty rozhodovania, a tým vypĺňa nedostatky klasickej ekonómie. Dáva priestor na pochopenie pohnútok, ktoré u ľudí vedú k odchýleniu sa od racionality, uvedomuje si, že človek sa inak správa ako jednotlivec a inak ako súčasť davu, a práve tento myšlienkový postup môže do budúcna viesť k vysvetleniu kríz, ktoré sa pravidelne, už niekoľko storočí, opakujú a tradičná ekonómia pri ich vysvetlení zlyháva. Základy teórie hier položil v r. 1928 americký matematik John von Neuman (1903 – 1958) keď definoval základné pojmy tejto teórie. V r. 1944 spolu s Morgensternom (ekonómom) vydali knihu „Teória hier a ekonomické správanie“, teda očakávali použitie teórie hier v oblasti ekonomického rozhodovania. Hlavnou otázkou je teda spracovanie informácií prichádzajúcich z prostredia a proces ich využitia v procese tvorby rozhodnutí. Sú popísané faktory, ktoré vplývajú na formovanie úsudkov i na tvorbu konečného rozhodnutia. Teória hier nenahrádza štandardné nástroje manažérskeho rozhodovania, ale je ich vhodným doplnkom. Môže byt’ prínosom najmä pri analýze problémov, v ktorých prostredie vplýva na subjekt rozhodovania a prijatie rozhodnutia spätne ovplyvńuje prostredie. Také- to typy rozhodnutnia sú v manažérskej praxi a obzvlášt’ v strategickom manažmente zriedkavé (Démuth, 2013).
Nashova rovnováha
Je to koncept riešenia hier zahŕňajúcich dvoch alebo viac hráčov, kde každý hráč pozná stratégie rovnováhy (teda najlepšie stratégie, aké môžu zvoliť ostatní, aby získali čo najviac) ostatných hráčov a žiadny hráč nemá čo získať zmenou iba svojej vlastnej stratégie. Ak každý hráč zvolil stratégiu a žiadny hráč nemôže profitovať zmenou svojej stratégie, pokiaľ ostatní hráči ponechajú svoje stratégie nezmenené, potom daný súbor strategických rozhodnutí a odpovedajúcich odmien stanovuje Nashov stav rovnováhy. Inými slovami, byť v Nashovom stave rovnováhy znamená, že každý hráč odpovie negatívne na otázku: “Ak s určitosťou poznám stratégie ostatných hráčov, môžem profitovať zmenou mojej stratégie ?“. Jedným z najznámejších typov takejto hry je napr. väzňova dilema spopularizovaná matematikom Albertom W. Tuckerom.
Väzňova dilema
Opis problému je nasledovný: Dvaja väzni vykradli banku a boli neskôr chytení políciou. Vo väzení ich zavrú do samostatných ciel. Väzni nemajú možnosť spolu komunikovať. Polícia nemá dosť dôkazov aby uväznila oboch. Obaja dostanú od polície ponuku spolupracovať (zradiť komplica), výmenou za nízky trest pre seba. Možné výsledky sú takéto:
• Ak budú obaja navzájom spolupracovať, budú ich držať najviac rok vo vyšetrovacej väzbe.
• Ak jeden z väzňov zradí komplica, pustia ho ihneď na slobodu, ale komplic dostane 10 rokov väzenia.
• Ak sa priznajú/zradia obaja, rozdelia si 10 ročný trest, čiže každý dostane 5 rokov.
Z hľadiska skupinového správania sa je najvýhodnejšie riešenie ak obaja spolupracujú, pretože vtedy je celkový čas ktorý obaja strávia vo väzení najmenší. Z hľadiska sebeckého správania sa každého z nich je najjednoduchšie priznať sa, pretože tak môže dostať v horšom prípade 5 rokov, oproti možnostiam 1 alebo 10 rokov ak sa neprizná (Kadlic, 2009).
Ekonómovia začali človeka opisovať ako neomylný mechanizmus, “homo economicus” a všetko, čo do tejto predstavy o neomylnosti nezapadalo, vnímali ako odchýlky od racionality, Aparát na formálne skúmanie pravidiel a postupov správania následne poskytla matematika a štatistika. Jednotlivec bol istou, presnedefinovanou a popísanou entitou, ktorú môžeme poznať a predpovedať jej správanie. Všetko by dokonale fungovalo, až na skutočnosť, že výsledky nezodpovedali pozorovanej realite, ktorá bola predmetom skúmania. Samotná predstava absolútnej racionality totiž nie je racionálna.
Psychológia ako veda spája viaceré aspekty už existujúcich ekonomických teórií a je ich integrálnou súčasťou už od počiatkov. To, čo bolo zanedbané, je skúmanie samotného jednotlivca v rozhodovacích situáciách, popis tohto rozhodovania, uvedomenie si systematických odchýlok od racionality a pátranie po príčinách tohto zlyhávania. Dôsledok zanedbávania práve týchto psychologických aspektov pri rozhodovaní (Kavický, 2009).
Behaviorálna ekonómia aplikuje výsledky skúmania o ľudských kognitívnych a emočných sklonoch pri vysvetľovaní ekonomických rozhodnutí a objasňovaní, ako tieto sklony ovplyvňujú trhové ceny, výnosy a rozdelenie zdrojov. Behaviorálne modely integrujú poznatky psychológie a už aj neurovedy do postupov neoklasickej ekonómie. Medzi ďalšie témy, ktorými sa behaviorálni ekonómovia zaoberajú okrem vysvetľovania zlyhávania trhov, sú aj tie, ktoré narúšajú predstavu, že racionálna analýza je základom rozhodnutí a tvrdia, že ide vždy o približné odhady, ktoré sú navyše výrazne ovplyvňované emóciami. Dlho sa predpokladalo, že konanie človeka určujú racionálne úvahy a emócie tento priebeh len narúšajú. Moderný výskum však ukázal, že to tak nie je. Emócie ovplyvňujú správanie človeka - a podľa zrealizovaných výskumov - omnoho viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ďalší priestor na skúmanie vyplýva z uvedomenia si, že človek sa inak správa ako jednotlivec a inak ako súčasť davu, a práve tento myšlienkový postup môže do budúcna viesť k vysvetleniu kríz, ktoré sa pravidelne, už niekoľko storočí, opakujú. Behaviorálny prístup predpokladá, že ľudské správanie motivujú dva základné systémy. Jeden je zameraný na vyhľadávanie odmeny a druhý na vyhýbanie sa strate. Systém odmeny tvorí hodnoty, priority a motivuje správanie jednotlivca. Vyhýbanie sa riziku má zasa naopak ochrannú funkciu a je zamerané na prežitie organizmu. Podľa klasických definícií pod pojmom racionalita (z lat. ratio = rozum) rozumieme schopnosť človeka myslieť a konať na základe rozumných noriem. Súlad medzi činnosťou a rozumovými pravidlami, ktorých zachovávanie je predpokladom dosiahnutia cieľa. Už Aristoteles vo svojej Etike označil ľudské bytosti ako racionálne zvieratá (Kavický, 2009).
Pojem obmedzenej racionality (bounded rationality) zaviedol americký psychológ a informatik Herbert Simon, ktorý bol za svoje objavy ocenený v roku 1976 Nobelovou cenou. Spoločne s Cyertom a Marchom prišli v 50-tych až 60-tych rokoch 20. storočia s kritikou teórie racionálneho rozhodovania, na ktorú neskôr nadviazali aj Kahneman a Tversky. Ako uvádza Simon vo viacerých svojich publikáciách, objektívne racionálne rozhodovania je nereálne, pretože kladie prehnané požiadavky na kognitívne schopnosti rozhodovateľa. Rozhodovanie je determinované predpokladmi subjektu rozhodovania – schopnosti, vedomosti, osobné ciele a záujmy, okamžitým stavom – psychologickým rozpoložením, náladou a objektívnymi podmienkami materiálnej aj nemateriálnej povahy. V dôsledku obmedzení kognitívneho orgánu musíme používať približné metódy k dosiahnutiu riešenia rozhodovacieho procesu v reálnom čase. Zástancovia obmedzenej racionality hľadajú najmä odpoveď na to, akým spôsobom intelekt mení rozhodnutie. Mohlo by sa síce zdať, že čím vyššia inteligencia, tým lepšie rozhodnutie, no nemusí to tak byť vždy. Problém spočíva v tom, že v realite je množstvo možností - zvodností, ktoré nevedú k želanému cieľu. Človek, ktorý tieto zvodnosti nepostrehne, má pred inteligentnejším človekom, ktorý tieto zvodnosti zaregistruje, výhodu. V týchto prípadoch je vyššia inteligencia vlastne nevýhodou. Na druhej strane veľmi vysoká inteligencia nie je nevýhodou, pretože veľmi inteligentný človek síce zaregistruje rozličné zvodnosti, no zároveň chápe, že nevedú k želanému cieľu, takže sa im vyhne. V racionálnej teórii prezentovanie problému – tzv. framing effect, neovplyvňuje rozhodovanie ľudí, avšak v Prospect Theory áno. Tento tzv. škatuľkový efekt demonštruje, že spôsob akým je otázka formovaná a pozadie kontextu samotného problému, môže ovplyvniť výsledok nášho rozhodnutia. Inými slovami, neracionálna informá- cia je často použitá pri rozhodovaní sa, a to hlavne v riskantných situáciách. Teória racionálneho správania alebo model maximalizácie očakávaného úžitku hrali dominantnú úlohu pri vysvetľovaní rozhodovania sa v podmienkach neistoty Metódy, ktoré používa behaviorálna ekonómia sú podobné, ako tie, ktoré sa využívajú v iných oblastiach ekonómie. Spočiatku sa behaviorálna ekonómia spoliehala najmä na výsledky, ktoré získala na základe experimentov. Tie hrali dôležitú rolu najmä v začiatočnej fáze vzniku behaviorálnej ekonómie, pretože kontrola pri pokusoch bola nápomocná pri rozlišovaní behaviorálnych vysvetlení od vysvetlení štandardnej ekonómie. Dnes sa nevyužívajú len praktické experimenty, ale tiež počítačové simulácie a snímanie aktivity ľudského mozgu. Pri rozhodovaní prichádza do ľudského mozgu obrovské množstvo informácií,ktoré potom mozog skúma a analyzuje. Avšak ešte predtým ľudský mozog triedi informácie a používa skratky na zníženie zložitosti informácií. Tieto skratky dovoľujú mozgu vytvárať odhady pred úplným spracovaním informácie. Tento proces, zvaný heuristické zjednodušovanie, spôsobuje niekoľko odchýlok od úplne racionálneho správania. Napríklad, ľudia si vo všeobecnosti myslia, že ich rozhodnutia sú lepšie ako v skutočnosti sú. Navyše vyhľadávajú informácie, ktoré im to potvrdzujú tento proces. (Kavický, 2009).
Teória hier je neutrálnou analýzou, ktorá neskúma interakciu z pohl’adu jedného subjektu, ale snaží sa nájst’ také ekvilibrium, v ktorom je správanie všetkých subjektov navzájom konzistentné. Model teórie hier sa bez dodatočných empirických dôkazov nedá považovat’ za platnú deskriptívnu teóriu rozhodovania. Schopnost’ predpovedat’ výsledok interakcie, prípadne ekvilibrium interakcie poskytuje výhodu, ktorú manažéri môžu využit’ vo svoj prospech Ekvilirbium hry sa dá za určitých špecifických podmienok použiť na identifikáciu optimálneho rozhodnutia a teda teória hier sa môže v praxi uplatnit’ ako normatívna teória rozhodovania. Už názov Teória hier naznačil hlavnú oblasť aplikácie, ktorou sa stalo ekonomické rozhodovanie, bohaté možnosti využitia sa však ponúkajú aj v politike, medzinárodných vzťahoch, vojenstve, vyjednávaní, sociológii a samozrejme v psychológii. Teória hier môže byť považovaná za akýsi základný vzťahový rámec interaktívneho správania v sociálnych vedách, poskytuje poznatky o základných princípoch interakcií.
František Lacko Katedra psychológie – študent, 3.roč, Frantisek.E.Lacko@gmail.com
LITERATÚRA
DÉMUTH, A. 2013. Teória hier a problém rozhodovania.Trnava. ISBN: 978-80-8082-580-5
DIXIT, A. 2007. Optimization in Economic Theory, Oxford, 1976. ISBN: 978-0198772101 KADLIC, M. 2009. Iterovaná väzňova dilema. [Online]. http:/ / www2. fiit. stuba. sk/ ~kapustik/ ZS/ Clanky0405/kadlic/ ipd. html.
KAVICKÝ, R. 2009. Prečo trhy zlyhávajú? Môže nám behaviorálna ekonómia pomôcť v pátraní po príčinách kríz. In Blog národohospodárskej fakulty [online] https://enhf.euba.sk/ web2/index.php?option=com_content&task=view&id=495&Itemid=58
MYERSON, R., B. 1991. Game theory: analysis of conflict, Harvard University Press. ISBN: 978-0-674-34116-6 PELIŠ, J. 2008. Teorie her jako formální teorie racionálního rozhodování. (Game theory as a formal theory of rational decision-making) In J. Šubrt et al., Soudobá sociologie II. Teorie sociálního jednání a sociální struktury. Karolinum, Praha.
SCHRAGGEOVÁ, M., ROŠKOVÁ, E. 2000. Riziko z pohľadu hodnotenia a zvládania. Československá psychologie, 44, 515-527.
SITKIN, S. B., PABLO, A. L. 1992. Reconceptualising the determinants of risk behavior. Academy of Management Review 17, 9–38.
SKOŘEPA, M. 2005. Rozhodování jednotlivce. Teorie a skutečnost. Praha: Karolinum. Teória hier. In: Slovník filozofia a prírodné vedy. 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1987. s. 729 - 733. Nash equilibrium. Wikipedia. [Online] 2008. http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Nash_equilibrium.
.jpg?s3=1)
