Abstrakt: Práca popisuje konkrétne pracovné činnosti odborných a pedagogických pracovníkov v špeciálno-výchovných zariadeniach, podrobnejšie prácu s klientom pri tvorení individuálnych reedukačných plánov. Oboznamuje so základnou klasifikáciou špeciálno-výchovných zariadení, ich úlohou a cieľmi v reedukačnom procese. Tiež sa venuje úlohe sociálneho pracovníka a vychovávateľa v špeciálno-výchovných zariadeniach.
Kľúčové slová: diagnostické centrum, reedukačné centrum, rodina, individuálny reedukačný plán, ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie, klient, režimové prvky, špeciálno-výchovné zariadenia.
Abstract: The work of dealing with youth issues in the broader general context. We have tried to formulate and manage text, so that was not intended only a narrow circle of experts, but anyone who has an interest in young people in difficult life situations. Work overlap problem adolescents who live disoriented fault of her family, but also ineffective in an individual work of re-education work with the child in re-education centres.
Key words: family, family environment, personality, child, functions of the family, positive and negative effects, praise and punishment, individual re-education plan, re-education center, backup care.
Úvod
Cieľom práce je poukázať na niektoré prvky, ktoré významne vplývajú na správanie dieťaťa v špeciálno-výchovných zariadeniach.V práci vymedzujeme základné pojmy, ako sú rodina, výchovné štýly rodičov, ktorých znaky sú odrazom správania dieťaťa v jeho celom živote. Ďalej poukazujeme na potrebu realizácie individuálneho reedukačného plánu dieťaťa v špeciálno-výchovných zariadeniach a možnosti jeho následné využitia.
1. Teoretický základ
Základy osobnosti človeka a charakterové črty sa začínajú formovať už v ranom veku, kedy dieťa postupne začína vnímať dianie v rodine a začleňuje sa do spoločnosti v procese socializácie. V procese socializácie zastáva významný podiel práve rodina ako prvá sociálna skupina, s ktorou dieťa prichádza do kontaktu. Podstatnú úlohu v tomto procese má jedna zo základných funkcií rodiny, a to socializačná funkcia. „Rodina dieťaťu sprostredkováva vplyv konkrétnej kultúry, oboznamuje ho s jej hodnotami, zvyklosťami.“ (Pružinská, 2005, s. 26). Dieťa si začína postupne uvedomovať svoju osobnosť, svoje vlastné „ja“ a vplyvom rodiny, vlastného poznania a skúseností, ktoré postupne získava, sa jeho povahové a charakterové črty rozvíjajú a upevňujú. Skôr, ako vôbec rozumie významu slov, reaguje na tón hlasu, podľa neho sa učí rozoznávať úprimnosť, či neúprimnosť, klamstvo či lož, pochvalu alebo pokarhanie. Až v neskoršom veku, v dvoch – troch rokoch, začína preverovať slová a ich význam a na základe nich sa učí rozoznávať, čo robí správne a čo nie, v akých súvislostiach ho rodičia chvália alebo karhajú.
Každý, kto vyrastal v rodinnom prostredí (vytvorenom akýmkoľvek zväzkom), je ovplyvnený či už úsmevom rodiča alebo jeho zdvihnutým prstom. V každej situácii, či si to už uvedomujeme alebo nie, v istej miere kopírujeme blízku osobu z našej rodiny, ktorá mala od detstva výrazný vplyv na našej výchove.
„Sila príkladu je mimoriadne pôsobivá v rodine. ... Na príklade rodičov, v kladnom i zápornom zmysle, formuje sa charakter dieťaťa. ... Vzťah rodičov, ich vzájomná úcta, láska, ohľaduplnosť, pomoc, porozumenie, pozornosť, vytvárajú v dieťati pevné morálne zásady.“ (Rozinajová, 1981, s. 67).
Ak však rodina zlyhá z rôznych príčin, štát sa o deti musí postarať, oddelenie SPO ÚPSVaR hľadá najoptimálnejšie formy starostlivosti odvíjajúce sa od potrieb dieťaťa.
Ako už z názvu odborného článku vyplýva, venujeme sa deťom s poruchami správania. Najčastejšie dôvody, ktoré vedú sociálne kurátorky odd. SPO k rozhodnutiu umiestniť dieťa do detského domova, diagnostického alebo reedukačného centra sú:
Zo strany dieťaťa:
• záškoláctvo,
• delikventná činnosť,
• fajčenie, užívanie alkoholických nápojov, experimentovanie s nelegálnymi drogami
a inými návykovými látkami v priestoroch školy a na školských podujatiach,
• opakujúce sa problémy s disciplínou, neslušné správanie, agresivita,
• úmyselné poškodzovanie školského majetku,
• agresívne správanie voči spolužiakom a učiteľov v škole alebo na školskom podujatí,
• znemožňovanie vyučovacieho procesu a prevádzky školy,
• krádeže,
• úmyselné ublíženie na zdraví,
• šikanovanie a vydieranie
Ďalším z dôvodov je aj problematika rodičovskej starostlivosti o dieťa: tú ale už zakomponovávame nielen biologickú rodinu, ale aj pestúnsku starostlivosť či profesionálnych rodičov.
• Mikloško (2010) uvádza základné rozdelenie porúch socializačno-výchovnej funkcie zlyhávania rodín:
• rodičia sa nechcú starať o svoje deti (osamelé matky, rodičia, ktorí sami vyrástli v detskom domove, rodičia zo slabších sociálnych vrstiev),
• rodičia sa nemôžu starať o svoje deti (nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť, sú vo výkone trestu odňatia slobody, zlý zdravotný stav rodičov, závislosť rodičov od návykových látok, my dopĺňame pestúnskych rodičov, ktorí majú dieťa v osobnej starostlivosti, ako sú starí rodičia; tu môže nastať nezhoda vo výchove, napr. generačný problém, často nastáva choroba, ďalej uvádzame skupinu profesionálnych rodičov. Stáva sa, že zo strany zamestnávateľa vedenia detského domova je realizovaný nevhodný výber uchádzača o zamestnanie profesionálneho rodičovstva v problematike ako je dieťa s poruchami správania),
• rodičia sa nevedia starať o svoje deti (deti maloletých matiek, mentálne postihnutí rodičia, ktorí sami vyžadujú starostlivosť, rodičia zbavení svojprávnosti.
• Poláchová, Bryndzák (2011) uvádzajú ďalšiu skupinu a to rodinu, ktorá potrebuje pomoc na určitý čas. V dobe, keď je kríza v rodine z dôvodov nesúladu rodičovskej výchovy „dvojkoľajnej“, kde je u dieťaťa diagnostikovaná porucha správania a ADHD, kde v niektorých prípadoch u dieťaťa vzrastá trestnú činnosť, je agresívne voči sebe, svojej rodine a k širšiemu sociálnemu okoliu, je potrebné na určitú dobu vyňať dieťa z rodiny. V tomto čase by nie len dieťa, ale aj rodičia mali navštevovať odbornú sociálnu, psychologickú alebo psychoterapeutickú pomoc. Tak ako dieťa pracuje na zmene správania, musia na nej pracovať aj rodičia. Autori ďalej uvádzajú, že v tomto procese odlúčenia dochádza z oboch strán (rodič, dieťaťa) k zmene postojov k riešeniu konfliktu, dochádza k odpúšťaniu, načerpaniu nových síl a k nadhľadu na daný problém.
Tieto dôvody sa zvyčajne kombinujú a kumulujú, pričom často nadobúdajú charakter trestných činov. Z údajov poskytnutých jednotlivými zariadeniami vyplýva, že problémy s deťmi, ktoré experimentujú z legálnymi a nelegálnymi drogami v minulosti mali najmä reedukačné centrá a diagnostické centrá, dnes tento problém už uvádzajú aj detské domovy. Prípady závislosti od nelegálnych látok sa riešia v spolupráci s resocializačnými a zdravotníckymi zariadeniami.
Radi by sme Vám predstavili program, ktorý do praxe zaviedol PhDr. Štefan Matula, PhD. V programe popisuje súčasný stav a perspektívu uplatňovania individuálnych reedukačných plánov dieťaťa v rezorte sociálnych vecí a rodiny nazývaný „Individuálny plán dieťaťa“.
Autor sa zameral na reedukáciu v školských výchovných zariadeniach, na sumár pedagogických a psychologických postupov, ktorých cieľom je resocializácia reedukovaných osôb. V priebehu reedukácie ide o prácu s deťmi a mládežou, ktorá je prevažne ťažko vychovateľná najmä v dôsledku narušených sociálnych vzťahov. Cieľom je preto odstránenie porušených vzťahov, úprava postojov, záujmov, motivácie čo je základným predpokladom
pre normalizáciu sociálnej pozície jedinca (Švancar, 1988).
Ako hovorí Sarka a Matula (1977): “Prevýchova začína tam, kde výchova končí, kde buď zlyhali metódy a prostriedky, alebo výsledok výchovy je proti záujmom spoločnosti.” Efekt prevýchovy je ťažšie merateľný a hodnotiteľný ako efekt výchovy. Vychovávatelia v každodennej vychovávateľskej činnosti môžu ale i nemusia mať jasne formulované ciele svojho úsilia, ale vždy k nim smerujú, majú ich na zreteli. Tieto ciele sú dané normami spoločnosti, v ktorej sa výchova odohráva. Pri reedukačných postupoch to tak celkom nie je, pretože cieľom je tu jedinec s rôznou mierou poškodenia, či rysov odchyľujúcich sa od
normy. Pri prevýchove si nevystačíme so všeobecne formulovanými cieľmi. Bezprostredným cieľom tu musí byť poznanie miery a hĺbky poškodenia konkrétneho jedinca a voľba metód, ako toto poškodenie redukovať alebo odstrániť (Štúrová, 1982).
Zostavenie individuálneho reedukačného programu (ďalej len IRP) vychádza predovšetkým:
A. z východiskového sociálneho, edukačného a psychického stavu dieťaťa, ktorý je súčasťou diagnostickej správy príslušného diagnostického centra
B. z hodnotenia adaptačno - diagnostickej fázy (spravidla v trvaní 1 mesiaca), ktorú dieťa absolvuje po príchode do reedukačného domova.
V dotazníku, ako uvádza Š. Matula (2002) sa odborný tím zameriava:
• školskú analýzu aktuálnej školskej prosperity žiaka s prognostickým výhľadom a (v prípade oddôvodnenej potreby) doporučením foriem individuálneho prístupu vo vyučovacom procese
• výchovnú analýzu dynamiky správania a výchovného prispôsobovania sa dieťaťa na pomery a režim v diagnostickom centre s prognostickým výhľadom a (v prípade odôvodnenej potreby) doporučením foriem individuálneho prístupu vo výchovnom procese, mieru sociálnej narušenosti a aspoň orientačný náčrt jeho špecifických výchovných potrieb
• psychologickú analýzu osobnosti dieťaťa a popis dynamiky psychologickej adaptácie na podmienky ústavnej výchovy
• analýzu zdravotného stavu dieťaťa
Zavedenie IRP predpokladá istú unifikáciu formy diagnostickej správy, pretože jej obsah má byť východiskom reedukačných stratégií v priebehu prvých 30 dní pobytu dieťaťa v reedukačnom centre, alebo v detskom domove. Prílohou diagnostickej správy je preto schéma - „Východiskový edukačný stav“, v ktorej sa už pri odchode z diagnostického centra navrhuje reedukačná stratégia pre tie položky v oblastiach telesného, sociálneho, školského a psychologického (osobnostného) vývinu, ktoré boli diagnostikované ako „reedukačne zreteľahodné“.
IRP je metodologicky konštruovaný tak, aby bolo možné v krátkom čase analogickým spôsobom „formalizovať“ odbornú činnosť školských zariadení podieľajúcich sa na prevencii a reedukácii a to najmä centier výchovnej a psychologickej prevencie, ktoré by mali celoplošne svojím odborno – preventívnym pôsobením predchádzať činnosť diagnostických centier, resp. reedukačných centier a detských domovov, a na druhej strane slúžiť ako inštitucionálna centier.
Napriek tomu, však implementácia IRP v praxi reedukačných zariadení ukazuje opodstatnenosť potreby unifikácie a štandardizácie postupov reedukácie, ktoré majú skvalitniť a zefektívnych štátnu starostlivosť o klientov týchto zariadení.
Úspešnosť výchovného a prevýchovného procesu je tým väčšia, čím viac sa postupné zmeny osobnosti približujú uvedeným hľadiskám. Je prirodzené, že existujúce obvyklé podoby domovov dosť dobre nemôžu efektívne naplňovať niektoré požiadavky. K významným prostriedkom výchovy a prevýchovy nepochybne patrí režim. Režim je možné vymedziť ako cieľavedomé usporiadanie života, ktorý zabezpečuje optimálne plnenie všetkých úloh. V celkovom ponímaní obsahuje presné vymedzenie a dodržiavanie práv, povinností, zodpovednosti a vzájomného vzťahu medzi všetkými jedincami, racionálnu organizácia každodennej činnosti ľudí z hľadiska času a obsahu, jednotný systém pravidiel a noriem správania a konania celej komunity.
2. Metódy
V prieskume používame štandardizovaný Mezerov dotazník školského správania žiaka (Mezera, 1998,a) a Dotazník rizikového správania sa žiaka (Mezera, 1998,b). Respondenti sú chlapci z Diagnostického centra Bratislava. Porovnávali sme hodnotenie chlapcov z rokov 2012 a 2013. V diagnostickom centre došlo v roku 2012 k úprave pozorovacej škály IRP, zamerali sa na 8 pozorovaných kategórií – zručnosti a schopnosti; sociálna zrelosť; postavenie v skupine; rešpektovanie autorít a pravidiel; interpersonálne vzťahy; temperament; vôľové a sebaregulačné vlastnosti; emocionálna a afektívna stabilita.
3. Výskumná vzorka
Vzorku tvorilo celkovo 76 klientov z toho bolo 15 chlapcov z detských domovov. Priemerný vek – 16,7 rokov
Formy pobytu: Ústavná starostlivosť – klienti z DeD – 15, Predbežné a výchovné opatrenie – 33, Žiadosť zákonných zástupcov (DDP) – 28
4. Výsledky
Pri realizácii v individuálnom plánovaní boli najčastejšie využívané témy a problémy chlapcov: Práca s rodinou alebo pracovníkmi DeD – 75 krát, Dôslednosť, režim, disciplína – 58 krát, Pozitívna motivácia – 45 krát, Usmerňovanie správania, soc. zručnosti – 37 krát, Individuálna odborná práca – 30 krát, Školské povinnosti – 30 krát, Rovesnícke vzťahy – 31 krát, Reálny pohľad, sebakritika – 24 krát, Sebadôvera, sebaistota – 23 krát, Podpora komunikatívnosti – 15 krát, Zapájanie do činností – 13 krát, Hygienické návyky – 9 krát, Provokácie – 8 krát, Psychiater – 6 krát, Hlásenia u riaditeľa – 5 krát, Menej pozornosti – 4 krát, Zmena skupiny – 4 krát, Tendencie k šikanovaniu – 4 krát, Ochrana pred šikanovaním – 2 krát.
V tabuľkách 1 – 3 sú zhodnotené výsledky úspešnosti reedukácie a resocializácie klientov v diagnostickom centre. Resocializácia nemôže končiť prepustením jedinca na „slobodu“, resp. ukončením ústavnej starostlivosti v DeD, RC. Z nepripravenosti metódy individuálneho reedukačného plánu väčšinou zlyháva celý proces. Veľká časť prepustených detí - mladých dospelých sa dostáva do problémov už o pár dní, či mesiacov. Niektorí sa vrátia do rodín, ktoré ich podporia, niektorí do rodín ktorá ich odmietnu , alebo zostanú u kamarátov z detstva, resp. na ulici, kde sa vrátia do zlej rovesníckej partie. Dôraz by sme
odporúčali klásť na programy, ktoré prispievajú k príprave detí na reálnejší život, právne vedomie.
Záver
Navrhujeme spraviť analýzu individuálneho reedukačného plánu v RC – je potrebné vytvoriť úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných pri prevýchovnom procese (vychovávateľ, sociálny pracovník, učiteľ, psychológ, liečebný pedagóg, sociálny kurátor). Doporučujeme vytvorenie supervízie pri tvorbe individuálnych reedukačných plánov, doplnenie metodiky IRP o sociálnu analýzu a spoluprácu s rodinou dieťaťa.
Zoznam bibliografických odkazov:
BRYNDZÁK, P. 2009. Dizertačná práca: Práca s mládežou s poruchami správania VŠ sv. Alžbety, 2009.
BRYNDZÁK, P., HUDEČKOVÁ, V. 2010. Recenzovaný zborník z medzinárodnej konferencie “KRIŽOVATKY“ ISBN 978-80-969253-3-9
HRONCOVÁ, Jolana a kol. 2000. Sociálna pedagogika a sociálna práca. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2000. 293 s. ISBN 80-8055-427-7.
KOMÁRIK, E. Pedagogika emocionálne a sociálne narušených. Bratislava, UK 1999
LABÁTH, V. 1985. Model krátkodobého kolektívneho pôsobenia v podmienkach diagnostického ústavu pre mládež. Bratislava, DÚM, 1985.
MAKARENKO, A.S. Spisy. Sv.5, Praha, SPN 1954
MATĚJČEK, Zdeněk. 2003. Co děti nejvíc potřebují. 3. vyd. Praha : Portál, s. r. o., 2003, 108 s. ISBN 80-7178-853-8.
MATĚJČEK, Zdeněk. 2000. Co, kdy a jak ve výchově dětí. 3. vyd. Praha : Portál, s. r. o., 2000. 143 s. ISBN 80-7178-494-X.
MATULA, Š. Vzorový Individuálny reedukačný program pre deti umiestnené v diagnostických centrách a reedukačných domovoch. Bratislava, Ministerstvo školstva 2000.
SARKA, J., MATULA, Š. Vplyv sociologických, psychologických a pedagogických charakteristík na prevýchovu dieťaťa vo výchovnom ústave. Bratislava, VÚDPaP 19
ŠTÚROVÁ, J., DANEŠOVÁ, M. Nové formy skupinovej práce v prevýchovnom procese. Bratislava, VÚDPaP 1982.
ŠVANČAR, Z., BURIANOVÁ, J. Speciálně-pedagogické problémy ústavní a ochranné výchovy. SPN Praha, 1988.
VANĚK, J. K biologickým a psychologickým zretelúm výchovy. Praha, SPN 1972.
VANIŠ, L. Problém prevýchovy. Praha, Naše Vojsko 1974.
Vnútorný poriadok Diagnostického centra pre mládež. Interný materiál DCM, 2008.
Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z.
Autori:
PhDr. et Mgr. Pavel Bryndzák, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Nám. 1. mája 1
810 00 Bratislava
pavel.bryndzak@gmail.com
PhDr. Jana Poláchová
Diagnostické centrum pre mládež Bratislava
Trstínska 2
841 06 Bratislava – Záhorská Bystrica
dctrba@gmail.com
