Stretnúť dnes človeka, ktorý sa dotkne vášho srdca, pohladí vašu dušu a v jeho blízkosti pociťujete jeho spriaznenosť s vami, je veľmi zriedkavé.
Don Anton Srholec, alebo „don António“ ako ho mnohí volajú, je takýmto človekom a navyše kňazom, ktorý vo svojom živote spoznal aj tú odvrátenú stránku a aj napriek tomu rozsieva okolo seba úsmev a radosť. Štefan Hríb napísal, že v Antonovi Srholcovi sa Slovenska dotýka nebo.
Sporadické správy o donovi Srholcovi sa po roku 1989 zmenili a začali sme tohto kňaza, saleziána, autora mnohých pútavých kníh (Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, Oceľové srdcia, súboru úvah Experiment lásky, Nová rodina v novom svete, Každodenné zamyslenia a Ako čerstvý chlieb), človeka s pohnutým osudom, svojskými názormi a don-boscovským vzťahom k mladým ľuďom, vídať a počuť častejšie. V lete roku 1989 išiel don António do dôchodku a ako sám hovorí, v tretí novembrový deň stál na barikáde a ako penzista nepotreboval povolenie na to, aby vystúpil za slobodu kresťanov a tlače. Komunizmus považoval za protest proti Bohu, ale rovnako sa stal aj kritikom do svojich radov. Dvadsiate storočie označil za utópiu, v ktorej ľudia stratili ví- ziu sveta a snažili sa realizovať raj už na zemi. Cirkev podľa neho neporozumela osvietenectvu, nepomáhala svetu, ani trpiacim, uzavrela sa do seba, čím dala priestor iným ateistickým koncepciám, ktoré zneužili ľudskú potrebu dobra a stá- lo to veľa utrpenia a milióny ľudských životov. Svoju službu národu umocnil svojou sociálnou činnosťou a v roku 1992 Anton Srholec založil resocializačné zariadenie pre bezdomovcov RESOTY, v ktorom sa stal láskavým otcom a oporou pre ľudí spoločnosťou odstrčených a zranených. Okrem toho, že vie zdvihnúť z dna bezdomovca, vie potešiť aj rodičov narkomana, pochovať samovraha, rečniť na pohrebe neveriaceho, slúžiť omšu a kázať mládeži, ktorá nič nevie o Kristovi. Mladá generácia je podľa dona Antónia úžasným objavom, podľa neho viac veriacim, ako on sám. Zároveň sú mladí ľudia veriacimi, ktorí hľadajú cestu a nie sú poslušnými deťmi cirkvi. Mladí ľudia vo všetkých náboženstvách - židia, moslimovia, kresťania, sa podľa dona Antónia hlásia k tomu, čo sa zdalo byť mŕtve – návrat náboženstva, ktoré nadobúda novú hodnotu.
Aktivít vo verejnom živote dona Antónia, ktoré sú svedectvom jeho života, ako aj výpočet ocenení za jeho služby, ktoré nás napĺňajú vďačnosťou a hlbokou úctou, je nesmierne veľa. Nás však navyše nesmierne teší aj blízka spoluprá- ca s donom Antóniom, ktorý prvýkrát navštívil VŠZaSP sv. Alžbety 26.novembra 2010, kedy ho katedra sociálnej práce pozvala pri príležitosti jeho osemdesiatych narodenín na stretnutie s témou „Ponúknuť svetu dobrotu a lásku“. Osemdesiatnik s rezkým krokom a rozžiarenou tvárou prišiel medzi mladých ľudí, z ktorých väčšia časť meno Anton Srholec počula prvýkrát. Podmanivé rozprávanie, ktoré vedelo zaujať a diskusia, ktorá bola otvorená a nepredstieraná, boli peknou spomienkou na prvé osobné stretnutie s donom Antóniom. Toto stretnutie s týmto výnimočným človekom nebolo posledné a zanietenie pre ďalšie stretnutia, ako aj rozdiskutované témy nás viedli k tomu, že don António sa stal našim pravidelným hosťom utorkových stretnutí v Kolégiu bl. Zdenky Schelingovej.
Naša vďaka patrí tomuto Človeku, ktorý nám počas našich stretnutí ukázal cestu, po ktorej treba kráčať, častokrát aj krivoľakou, bez toho, aby sme sa znížili k poníženiu blížneho a za jeho obetavosť, ktorú prejavoval nám všetkým pri poznávaní zmyslu života, s pokorou jemu vlastnou.
Preto Ťa máme, don António, radi!
PhDr. Eva Razzouková
