Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi (Occult symbolism as the current phenomenon among young people)

Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi (Occult symbolism as the current phenomenon among young people)

Abstrakt:  Štúdia  reflektuje  súčasnú  okultnú  symboliku  medzi  mladými  ľuďmi  ako  novodobý  sociálno-patologický jav.  Demonštruje  moderné  symboly  okultizmu  a jeho  symboliky  v spoločnosti  a rodine.  Ide  o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny,  či  širšej  spoločnosti. K tomuto  problému  je  potrebné  zaujať  erudované  stanovisko  nielen  v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové  slová:  rodina,  prevencia,  symbolika,  satanizmus,  okultizmus,  mládež,  cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova. 

Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family.  It is a modernsocio-pathological  phenomenon,  the issue is not addressed only at school but also falls into the family,  or thewider society.  This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society,  and  consulting  activities.  The  study also  provides empirical results  of samples of interest occult symbolism among  young  people,  which  were  made in  the  years 2009-2013. Conclusion offers  possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.

Úvod 

Hodnotová  orientácia  mladých  ľudí  sa  čoraz  častejšie  ocitá  v chaose  hodnôt.  Mládež  je zvyknutá  riešiť  veci hneď,  lebo  k tomu  ich  vedie  akcelerácia  doby.  Vystupujú  z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť  súčasnú  problematiku  okultnej  a satanistickej  symboliky  na  život  mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.

1 Fenomén: zlo

Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme  odpovedať  na otázky  týkajúce  sa  zla,  ako  sú  napríklad:  Či  je  zlo  nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho  Boh netvorí,  prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať,  ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými  sa  mnohí  autori  dopytovali  po  počiatku  zla,  jeho  význame či  akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží  odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže  brať  na seba  rôzne  podoby  výzoru, hlasu, či  iných  špecifických  často  aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová  (2006)  uvádza  vyjadrenia  niektorých  autorov  (alebo  aj  filozofické  smery)  na fenomén zla:  

  • Aristoteles:  Zlo korení v ľudskej vôli, niet  metafyzického zla, v skutočnosti  je len dobro.
  • Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
  • Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
  • G.  W.  Leibniz:  Zlo  vyplýva  z  konečnosti  vecí.  Existuje  trojaké  zlo:  fyzické  zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
  • F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
  • A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
  • Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo  k  dobru  bez  pričinenia  človeka  nemusí  dôjsť alebo  môže  dôjsť  s  menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
  • Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.

O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné: 

  • sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
  • sú  to  osobné  bytosti,  čo  znamená,  že  hoci  sú  bez  tela, majú  svoju  osobnosť  aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
  • sú  neviditeľní,  no  je  možné,  aby  sme  zlého ducha  videli  skrz  zázrak  v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly 
  • diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí,  čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký,  lebo mu to  je  prirodzené. Pozná zákony nie  lenfyzikálne, ale  aj  zákony ľudskej  psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj  napriek tomu  všetkému, s čím  disponuje  a aj  keď  pozná  univerzálnu,  historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
  • diabli  nie  sú  všemohúci.  Moc  satana,  ktorý  je  vodcom  ostatných  diablov,  i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
  • diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
Hahn (2008)  sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v   siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla):  had:  viackrátv knihe  Genezis;  diabol  ako  pýcha: Tob  4,  13;  Sir  10,  13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14;  Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25;  Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.     
 
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
 
  •  „diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo 
  •  diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
  •  na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17;  Belial: 2 Kor 5,16;  žalobca,  klamár,  odporca,  vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.
 

2 Zlo a okultizmus 

Pod okultizmom sa najčastejšie rozumie sústava náuk a praktík, založených na viere v skryté sily  pôsobiace  v  prírode  a vo  svete  vôbec. Okultizmus  je  odvodený  z latinského  slovaoccultus,  ktorého  význam  znamená  skrytý,  tajný. Okultizmom  označujeme  oblasť nad prirodzených javov, čiže nevysvetliteľných javov (Vella, 2003, s. 43). Tento pojem sa dnes nahrádza výrazmi ako parapsychológia a metapsychika, ktoré znamenajú „náuku o duševne neprístupnom“. Praktizovanie okultizmu je často podmienené používaním talizmanov, ktoré boli pomocou zariekaní spojených so zlým duchom - satanom. Hlavným zdrojom okultizmu sú často tzv. tajné náuky a praktiky východných náboženstiev, ktoré sa prejavujú aj v sektách. K okultizmu patrí aj „veštenie, horoskopy, vyvolávanie duchov a iné (vonkajšie – exoterické, vnútorné – ezoterické okultné náuky, parapsychológia, psychotronika, niekedy aj autohypnózaa hypnóza a prejavy sugescie a autosugescie  atď.)“ (Piťová,  M. – Piťo,  V.,  2001,  s.  447). V ľudovej  terminológii  sa  s týmto  pojmom stretneme  skôr  pod  názvom  čarodejníctvo. V okultizme  ide  o paranormálne  ovplyvňovanie  a vnímanie,  o nadprirodzenú  silu, o nadprirodzené poznanie, o nadprirodzené vedenie a nadzmyslovú schopnosť. Okultizmus sa zaoberá:
 
  • udalosťami a činnosťami, ktoré siahajú za hranice našich piatich zmyslov (zrak, sluch,čuch, chuť a hmat) a závisia od schopností človeka (podľa všetkého),
  • tajomnými a skrytými vecami,
  •  existenciou anjelských a diabolských síl, teda nadprirodzenými javmi.
Okultizmus je nevedeckou teóriou, v ktorej ide o  učenia a praktiky zaoberajúce sa vnímaním nadprirodzených síl,  ktoré môžu  byť  dostupné, ale  škodlivé  vhodným osobám (médiám). Amorth  (2006,  s.  51)  vyjadruje  ohľadom okultizmu presvedčenie,  „že  existujú  sily  alebo bytosti, ktoré bežnými prostriedkami ľudského poznania nie sú zachytiteľné.“ Okultizmus je vstupnou bránou pre nepriateľa – pre diabla. Okultista vyhľadáva sily, ktoré pochádzajú od zlého, Spasiteľa našiel niekde inde, myslí si, že ho už viac nepotrebuje vo svojom živote. Dôvodov  pre  vznik  okultizmu  môže byť viacero: Strach  z budúcnosti, túžba  po  moci, fascinácia nadprirodzeným, duchovne slabá Cirkev, bankrot materializmu... Ten, kto sa začne zaoberať  okultizmom, vyhľadáva  nadprirodzené  sily, ktoré  sú  mimo  neho samotného. Okultizmus sa prejavuje v rôznych formách: satanizmus, samotný okultizmus, a špiritizmus (podrobnejšie  budú vysvetlené  v nasledujúcich  podkapitolách). Všetky  metódy, ktoré  sa usilujú čítať budúcnosť, čiže veštiť,  sú okultizmom (Vella, 2002). Najčastejšími formami, s ktorými  sa  mladí  ľudia  stretávajú  aj  na  školách,  sú:  horoskopy, mágia, kyvadlo, psychotronika, kult orientálne náboženstvá, fenomén UFO, doštička Ouija, špiritistické seansy, veštenie z ruky, z kariet, z kryštálovej gule, z kávy, alebo čajových lístkov, ezoterika, numerológia, astrológia, iné.
 

3 Okultná symbolika medzi mladými ľuďmi

V rokoch 2009-2010 zrealizovali  prieskum,  ktorý  bol  predovšetkým zameraný na zistenie synkretických  prvkov,  ktoré prenikajú  nielen  do  rodinnej  výchovy, ale  aj  do  výchov realizovaných v školách (etická,  náboženská,  občianska výchova). Cieľom prieskumu bolo analyzovať aktuálny stav prvkov a prejavov synkretizmu a s ním často spojeného okultizmu (a  jeho  symboliky)  na  školách.  Prieskum  bol  realizovaný  dotazníkom  s otvorenými i uzavretými otázkami. Dotazník bol rozposlaný školám (zámerný výber) s inštrukciami k vypĺňaniu. Dotazníky boli rozposlané na školy, kde sa vyučuje etická výchova, náboženská výchova (evanjelická, rímskokatolícka, gréckokatolícka). Zber údajov a ich spracovanie bolo zrealizované  koncom  roku  2010  a  začiatkom  roku  2011.  Výskumnú  vzorku  tvorilo 400 respondentov, z čoho  bolo  223  dievčat  a 177  chlapcov vo  veku  od  15-18  rokov  z  3 bratislavský ch škôl, ktoré si žiadali byť nemenované (kvôli citlivosti získaných údajov). Z  výskumu  (2009-2010)  sme  zistili,  že  na  slovenských školách  sa  žiaci  a študenti  často stretávajú  práve  s prvkami  okultizmu, mágie, či  satanizmu.  Sú  konfrontovaní situáciami, v ktorých sa im nenásilným spôsobom ponúkajú  sektárske  prvky učenia. Často  zaskočení akceleráciou doby nevnímajú nástrahy, ktoré môžu so zdanlivo nevinných prvkov spôsobiť nielen  ochudobnenie  duchovného  života,  ale  aj realizáciu  praktického  synkretizmu a sekularizmu náboženského prostredia. Medzi  najčastejšie  okultné  a  sektárske  prvky,  s ktorými  sa  stretli  naši  respondenti  (v školskom, rodinnom, či komunitnom zoskupení), sú:
 
  •  Pentagram:  symbolizuje  vesmírneho  alebo  univerzálneho muža či ženu, je to päťcípa hviezda, päť vrcholov symbolizujeaj  celistvosť,  číslo  päť  symbolizuje  ľudskosť.  Zo  400 respondentov to bolo 256, čo je 64 %.
  • Anch, egyptský kľúč, nílsky kľúč alebo aj kríž so slučkou: symbolizuje  večný  život.  Pri  tomto  kríži  sa   najviac kresťanov mýli. Ak je kríž z jedného materiálu, čiže aj slučka je z rovnakého  materiálu  ako  hlavná  časť, ide  o satanistický kríž. Ak je slučka z iného materiálu ako hlavná časť kríža, ide o kríž  tzv.  TAU,  ktorý  sa  v kresťanstve  bežne  používa. Dôležité  je  rozlíšenie  vertikálnej  časti,  čiže,  či  je  slučka súčasťou alebo len prvok na uchytenie retiazky... Často sú na kríži aj iné vyrazené motívy. Tento kríž nie je pôvodom satanistický. Satanisti ho len prevzali. Pôvodne ide o  egyptský  symbol  života,  prechod,  resp.  kľúč  od  rieky  Níl,  vďaka ktorému  sa prechádzalo do večného života (Egypťania síce verili  v posmrtný život, ale v inom ponímaní ako kresťania). Tento symbol je často spájaný aj s plodnosťou, reinkarnáciou a diablom. Často je módnym doplnkom na šatách. Zo 400 respondentov to bolo 3341, čo je viac ako 85 %. 
Medzi okultné symboly zaraďujeme aj moderné symboly satanizmu, okultizmu, symboly New Age (v súčasnosti sa už transformuje do tzv. Next Age) a slobodomurárske symboly. Ide napríklad o tieto symboly: obrátený pentagram, obrátený kríž, číslo 666 (číslo Antikrista, za Ježišových  čias  sa  ním  myslel  cisár  Dioklecián), dnes  toto  číslo zastupuje  Satana. Astrologický symbol Saturna a staroegyptský kríž ankh. 
 
  • Obrátený  pentagram  alebo  aj  Baphomet.  Typický  symbol  satanistov.  Ide o prevrátený  pentagram  a považuje  sa  za symbol  satanovho  božstva.  Symbolizuje démonizmus  a  čiernu  mágiu  (Moravčíková, Macháčková,2002,  s.  9).   Používa  sa  pri  okultných  rituáloch, v čarodejníctve.  Táto  päťcípa  hviezda symbolizuje  jedno  zo Satanových  mien,  „Rannú  hviezdu“. Môže,  ale  nemusí  byť obklopená  kruhom.  Pentagram tiež  zobrazuje  Zlo:  opakom piatich Ježišových rán a cností  má byt päť ramien. Často sa zobrazuje  aj  v kruhu. Ide  o satanistický symbol.  Dva  horné rohy  označujú  kráľovstvo  Lucifera  (často  zobrazené  ako  rohy),  dva dolné  rohy označujú, že človek je bohom (často zobrazené ako uši). Niektoré hudobné skupiny prijali  tieto symboly ako záruku k populárnej sláve...  Zo 400 respondentov to bolo 196, čo je 49 %.
 
  • Obrátený kríž: je kresťanským výtvorom, nie satanistickým, aj keď  značí  odmietnutie  ktoréhokoľvek náboženstva,  hlavne kresťanstva. Ukrižovaný dolu hlavou bol apoštol Peter, ktorý o to  požiadal,  nechcel  zomrieť smrťou  podobnou  Ježišovej smrti, lebo sa považoval za nehodného. Obrátený kríž sa dnes vyskytuje  na  obaloch albumov  metalových  a rockových skupín, ale aj v textoch ich piesní býva, žiaľ, obsiahnutý. Popiera sa tu obeta Ježiša, ktorý  zomrel  „za  hriechy  ľudstva“.  Hovorí  sa  mu  aj  „južný  kríž.“  Ide  o cielené vysmievanie sa kresťanstvu a odmietanie Kristovho kríža. Ide o satanistický symbol.Často ho vidieť vo forme náušníc, tetovaní a pod. Tento symbol je znakom protestu proti cirkvi a kresťanstvu.  Zo 400 respondentov to bolo 102, čo je viac ako 25 %.
  • Trojuholník: najčastejšie sa používa v mágii,  čarodejníctve ako urieknutie niekoho alebo  vzývanie  démonov. Satanistické  rituály  sú  často  v priestoroch  so  sviečkami, ktoré tvoria trojuholník. Trojuholník je často symbolom aj slobodomurárov. V   našom prieskume sa respondenti k   tomuto symbolu nevyjadrili, resp. nepoznali ho. Získané údaje sa nedali numericky vyjadriť.
  • Oko. Vševediace  oko  alebo  často  nazývané  aj  Hórovo  oko: ide o staroegyptský  symbol,  ktorý  v súčasnosti  používajú  satanisti. Veľmi obľúbený námet k tetovaniu. Zo 400 respondentov to bolo 87, čo je viac ako 21 %.
  • Skarabeus, motýľ alebo iný hmyz: Sú imidžovými prvkami pri tetovaní.  Ide  o staré  indické,  ale  aj  egyptské symboly reinkarnácie,  prevteľovania  sa.  Tieto  symboly  sa  spájajú  aj s Belzebubom, čo v preklade znamená – „pán múch.“ Ide často o New  Age  symboliku. V súčasnosti  New  Age  hlása,  že  ľudstvo prechádza zo zverokruhu rýb do obdobia vodnára a svoju dobu už nazývajú Next Age. Motýľ má veľkú  symboliku  aj  preto,  že sa  často rozmnožujú  a  žijú  pri vodných plochách. Zo 400 respondentov to bolo 85, čo je viac ako 21 %.
 
  •  666:  ďalší moderný motív k tetovaniu. Najčastejšie partie tetovania sú krk, brucho, rameno... Často si ho aj zámerne ľudia vyberajú ako ŠPZ na svoje auto. Ide o číslo šelmy, resp. antikrista, ktorý je spomínaný aj vo Svätom písme. V čase Ježiša Krista, resp. po jeho smrti, bol týmto číslom označovaný cisár Dioklecián, ktorý ako šelma vraždil kresťanov. Zo 400 respondentov to bolo 43, čo je viac ako 10 %.
  • Atlantov prsteň alebo aj  náramok:  ide  o symbol pôsobenia zla, zotročenia a odvrátenie sa od Krista ako Uzdravovateľa. Človek je vraj  chránený  pred  stresom,  agresiou,  nehodami,  kliatbamia urieknutím. Zvláštnosťou  je,  že  človek  postupne  prestáva praktizovať  kresťanský  spôsob  života.  Tieto  produkty  sú často prezentované  v teleschopingoch.  V  našom  prieskume  sa  respondenti  k   tomuto symbolu nevyjadrili, resp. nepoznali ho. Získané údaje sa nedali numericky vyjadriť.
  • Jednorožec: ide  skôr  o symbol  sexuálnej  slobody,  lesbicizmus, homosexualita,  group  sex  a pod.  Ide  teda  o symbol  sexuálnej nezriadenosti  a  bez  akýkoľvek  obmedzení.  Často  sa  zobrazuje v ponukových  letákoch  a plagátoch  mnohých  siekt  ako  niečo normálne.  V  našom  prieskume  sa  respondenti  k   tomuto  symbolu nevyjadrili, i keď ho poznali z  tzv. dúhových (  pride)   pochodov, ktoré organizujú homosexuálne orientovaní ľudia. Získané údaje sa nedali numericky vyjadriť.
 
  • MIER  alebo  Nerónov  kríž: v súčasnosti  je  najčastejším prezentovaným  symbolom.  Navonok  vyzerá  veľmi naivne.  Tento symbol vôbec nevytvorili členovia hnutia  Heapes, symbol je oveľa starší. Ešte z prvého storočia n. l. ho po prvýkrát použil cisár Nero. V podstate ide o obrátený kresťanský kríž, ktorému boli zlomené aj ramená práve preto, aby cisár vyjadril pád kresťanstva. Symbol zničenie kresťanstva a pokoja  bez  Krista.  Často  sa tento  symbol  označuje  ako  kuria  noha  alebo  pacifka (s týmito termínmi sa skôr stretáme u slobodomurárov). Zo 400 respondentov to bolo 248, čo je viac ako 62 %.
  • Urán alebo aj keltský okultný symbol života: symbol, ktorý znázorňuje harmóniu človeka s vesmírom. Podobných symbolov je omnoho viac. Často sa spájajú s tzv. Feng Shui, čiže hľadaním najlepšieho a najmenej zaťaženého miesta negatívnej energie. Ak je tento symbol naviac previazaný kruhom, ide o okultný symbol starých Keltov, ktorí ho používali počas All-hailows, teda noci všetkých svetiel. Kruh znamená niečo dokonalé, ukončené.  Kelti počas svojej „silvestrovskej noci“, ktorú slávili 31.10., obetovali svojim božstvám zápalné obety, ľudské obety (otrokov, zajatcov), pretože si potrebovali udobriť božstvo, ktoré nastupovalo od 1.11. Pre Keltov to bol začiatok nového roka, nového života, novéhoveku.  Ich  tematiku  prevzali  aj  ezoterici,  New  Age,  či  Next  Age. Symboly predstavujú  aj  prepojenie  troch  svetov:  pozemského,záhrobného  a osláveného,  kde  žijú  keltskí  majstri. V  našom prieskume  za  respondenti  vyjadrili,  že  symbol  poznajú,  no nevedeli,  čo  v   skutočnosti  vyjadruje. Získané  údaje  sa  nedali numericky vyjadriť.
 
  • Evil eye: tento symbol je medzi mladými ľuďmi často rozšírený. Medzi mladými ľuďmi je tento symbol nesprávne označovaný ako dobré oko, oko  pozitívnej  energie  a pod.  Označuje  sa  aj  ako  modré  oko, oko Fatimy, či dokonca slovom Nazar. Avšak, opak je pravdou. Ide o oko stelesneného  zla, diabla, satana. Diablovo  oko  je  forma prekliatia, prenáša  sa  pohľadom. Mnoho  kultúr  propaguje, že  práve  toto  oko spôsobuje zranenie alebo smolu osobe, ktorá ho nosí, resp. na osoby, ktoré ho zhliadnu. Pripisuje sa aj závisti vedomej i nevedomej. Nevedomá závisť, napr. pri pohľade na inú osobu (zle porobenie, urieknutie, uhranutie, uštknutie...)  alebo aj  dôraz na chválenie  osoby,  napr.  pohľad  na  malé,  či  narodené  dieťa,  ktoré  pri  kontakte  s takýmto človekom  plače, kričí  a pod.  Evil  eye  však  môže  tiež  odkazovať  na  silnejšie, úmyselné prekliatie osobou, ktorá tento symbol nosí. Pôvod tohto symbolu je starý 3000 rokov. Poznali ho už starovekí Sumeri v Mezopotámii, ale pravdepodobne má oveľa staršie korene. Spomína ho  aj  Hesiod,  Platón,  Plutarch,  Alexander  Veľký,  či  neskôr  aj  Kelti. Symbol  poznali  aj starovekí Egypťania, predkovia z územia dnešného Turecka, no najmä hinduistická India už pred  našim  letopočtom.  V slovanských  národoch  je  okom  boha  Perúna,  Parona,  Paroma (dodnes  sa  v niektorých  krajoch  ľudia  expresívne  vyjadrujú  Doparoma!,  čo  v podstate znamená nadávanie do diablov a pod.). V islamskej kultúre, Mohamed vyhlásil „vplyv zléhooka je fakt,“ zatiaľ čo v judaizme zlé oko je spomenuté niekoľkokrát v klasických textoch, vrátane  Starého  zákona. Tento  symbol  mal  pomáhať  pri  urieknutiach, uštknutiach,  či zloporebení,  kedy  si  niektoré  obete  –  okrem  iného  –  umývali  aj  svoju  tvár  v tzv. čistcipriamom,  či  si  zapaľovali  zápalky  pred  zrak,  aby  sa  zbavili  negatívnej  energie  (o  čistcipriamom  sme sa  zmienili  v druhej  kapitole).  Často  sa  používa  ako  módny  doplnok  bez bližších – už spomenutých – negatívnych konotácií.  V   našom prieskume sa respondenti vyjadrili, že symbol poznajú, no nevedeli, čo v   skutočnosti vyjadruje. Získané údaje sanedali numericky vyjadriť.

Záver

Čo  by  sa  dalo  robiť  ako  prevencia  v tejto  oblasti?  Jedným  z riešení  je  poradenstvo  so spirituálno-religióznym presahom. „Pod  pojmom  poradenstva  so  spiritálno-religióznym presahom analogicky rozumie komplex odborných služieb poskytovaných ľuďom v ťažkých životných  situáciách  spojených  so spirituálno-religióznou  oblasťou.  Nestotožňuje ho s poradenstvom  ani  v rámci  vymedzenej  tradície,  ani  náboženského  spoločenstva,  ale v kontextoch všeobecných zákonitostí duchovného života.“ (Kuzyšin, 2012, s. 37). Klient je človek,  ktorý  skúma a  hľadá  pomoc  v otázkach spirituality,  nezávisle  na  inštitúcii,  ktorá reprezentuje  konkrétnu  tradíciu,  v ktorej  je  duchovný  život  realizovaný. „Títo  ľudia  by samozrejme mohli k riešeniu svojho problému využiť možnosti, ktoré poskytuje ich vlastná náboženská inštitúcia, napriek  tomu  sa  im  zdá  byť  vhodnejšie  obrátiť  sa  na  nezávislé duchovné poradenstvo napr. preto, že niektoré otázky považujú za nevhodné k tomu, aby boli položené autorite, ktorá bola schválená náboženskou inštitúciou.“ (Kuzyšin,  2012,  s.  37). Poradenstvo so spirituálno-religióznym presahom sa zameriava predovšetkým na (Vojtíšek,2008, s.  143): prevenciu  pred  manipulačnými  formami religiózneho pôsobenia; nepriamu konzultačno-intervenčnú činnosť v oblastiach deštruktívnych foriem religiózneho pôsobenia; rehabilitáciu  klientov  od  vplyvu  siekt  a  sektárstva  –  tzv. výstupové  poradenstvo; psychosociálnu problematiku náboženskej konverzie; religiomanické stavy; psycho spirituálnu krízu;  religióznu  frustráciu  (alebo  náboženský  burn-out); religiózno-adaptačný konflikt;akútne  až  hraničné  krízové situácie  so  spirituálnym  podtextom; konzultačno-informačné oblasti poradenstva so spirituálno-religióznym presahom. Tematické oblasti poradenstva so spirituálno-religióznym presahom si aj pre tieto skutočnosti určite zaslúžia hlbšiu pozornosť, ktorá sa zameria predovšetkým na tvorbu efektívnych metodických postupov a teoretického základu overeného  aplikovaným  alebo  základným  komparatívnym  výskumom.  Z praxe (školy, občianske združenia, ale aj zo samotných rodín) vieme, že špecifické poznatky tohto hraničného odboru  by  reálne  využili  nielen  sociálne,  ale  aj psychologické  a  pedagogické poradenstvá, resp. centrá sociálneho poradenstva.
 
Okultizmus  je  rozmanitý,  má  za  úlohu  okrem  veštenia  budúcnosti  aj  odhaľovať minulosť, skryté  veci, ale  aj súčasnosť. Všetky tieto praktiky okultizmu majú svoj  pôvod v pohanstve. Dnes sa vyzdvihujú  rôzne  praktiky,  ktoré súvisia  s okultizmom. Ľudia  na ne kladú dôraz pre ich históriu a zaujímavý orientálny nádych. Občas sa pod rúškom zábavy bagatelizujú  dôležité  fakty, ktoré zostávajú akoby nepovšimnuté.  Spoločnosť chce  ľuďom ponúknuť akoby nový synkretizmus, polyteické chápanie Boha. Mnohí mladí ľudia sa stávajú fanúšikmi satanizmu len preto, aby zaujali svojich kamarátov, či blízkych, potrebujú kamsi zapadnúť,  resp.  byť  „IN.“  Zástancovia  okultizmu  či  satanizmu  často protestujú  proti zaužívaným hodnotám. Na jednej strane propagujú svoje aktivity, na strane druhej sa nesnažia o akúsi subjektívnu  popularitu. Najväčším  diabolstvom  v dnešnej  dobe  je  skutočnosť,  že mnohí  spochybňujú  existenciu diabla  a satanizmus a často  aj  okultizmus demonštrujú  ako naivnú záležitosť voľno časových aktivít. Ľudia by nemali spochybňovať niečo, resp. niekoho, ktorý môže ľudstvo – aj vďaka pochybnosti – zbaviť elánu v ich živote!
 

Zoznam bibliografických odkazov

AMORTH, G. 2006. Exorcisté a psychiatři.  Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství. s.51. ISBN 80-7192-981-6.
GAVENDOVÁ, O. 2006. Filozofia náboženstva. Bratislava: Vydavateľstvo UK. 128 s. ISBN80-223-2152-4.
HAHN, S. 2008.  Otec, čo plní sľuby. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami. 304 s.ISBN 80-968638-4-3.
HOOVER, D. W. 1993. Ako odpovedať na...OKULTIZMUS. Liptovský Mikuláš : Tranoscius.46 s. ISBN 80-7140-033-5.
JOURNET, CH. 1998. Zlo. Praha: Krystal OP. 272 s. ISBN 85929-24-4.
KUZYŠIN,  B.  2012.  Vybrané  sféry  pomáhajúceho  procesu  so  spirituálno-religióznympresahom. Interdisciplinárne výskumné a aplikačné reflexie. Prešov: PBF. s. 37-42.MADRE, P. 2007. Uzdravení a exorcizmus. Jak rozlišovat. Praha: Nakladatelství Paulínky. s.35.  ISBN 978-80-86949-31-4. 
MORAVČÍKOVÁ,  M.  –  MACHÁČKOVÁ,  L.  2002.  Satanizmus. Bratislava  :  Ústav  prevzťahy štátu a cirkví. s. 9. ISBN 80-968559-9-9.
PIŤOVÁ,  M.  et  PIŤO,  V.  2001.  Slovník  cudzích  slov.  2001.  Bratislava  :  Jazykovévydavateľstvo Kniha-Spoločník. s. 447. ISBN 80-88814-16-2.
RODION, J. 2000.  Ľudia a démoni. Prešov: Náboženské vydavateľstvo Petra.  s. 153. ISBN80-8900709-0.
STÖRIG, H. J. 2007. Malé dejiny filosofie. Kostelní Vydří: Karmelitánske nakladatelství s. r.o. 658 s. ISBN 978-80-7195-206-0.
ŠÍP,  M.  2010.  Duchovné  poradenstvo  ako  súčasť  edukácie  v oblasti  sociálnej  práce.  In Kvalita vzdelávania pracovníkov v oblasti sociálnej práce (Biblicko-teologické a sociologickévýchodiská) : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 14.-15. júna2010 na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Prešov: PU. s.71.
TOMÁNEK, P. 2011. Nenápadný atak na vieru. In Zrno, č. 36, 2014. TOMÁNEK, P. 2013. Symbolika okultizmu a satanizmu: hodnoty súčasnej mládeže? In Učiteľ a hodnoty.  Európske hodnoty a kultúrne dedičstvo - výzva pre vzdelávanie.  Ružomberok : Verbum, 2013. 487 s. s. 285-305 (kapitola 4.2). ISBN 978-80-561-0089-9.
TOMÁNEK, P. 2013.  Diabol: Božie stvorenie? – nástrahy v súčasnej spoločnosti a rodine.Brno : Tribun, 2013. 156 s. ISBN 978-80-263-0529-3.
TOMÁNEK, P.  2014. Nástrahy okultnej symboliky pre súčasnú rodinu a spoločnosť v oblastisociálneho poradenstva. Brno : Tribun, 2014. 248 s. ISBN ISBN 978-80-263-0715-0.
VAN DAM, W. C. 1991. Okultizmus a křesťanská víra. Havlíčkův Brod : ICHTHYS. s. 1-2.ISBN 80-85397-02-1.
VELLA, E. 1997. Zlých duchov vyháňajte. Zo skúseností exorcistu. Zvolen: Združenie Jas. 36s. ISBN 80-88795-43-5.VELLA, E. 2002. Ježiš, môj uzdravovateľ. Per Immaculatam. 272 s. ISBN 80-968854-0-5. 
VELLA, E. 2003. Zlý duchovia a exorcizmus. Bratislava: Per Immaculatam. 80 s. ISBN 80-968854-1-3.
VELLA, E. 2008. O satanovi. Bratislava: Per Immaculatam. 266 s. ISBN 978-80-970006-3-9.
VOJTÍŠEK, Z. 2008. Duchovní poradenství v interkultúrni společnosti. In KRAHULCOVÁ,B. (ed.): Kontexty sociálni a charitatívni práce. Sborník katedry psychosociálnich věd a etiky.Praha. s. 143.