Utečenci a migranti - súčasná situácia, naša a ich cesta ďalej

Utečenci a migranti - súčasná situácia, naša a ich cesta ďalej

10. novembra sa na pôde Vysokej školy sv. Alžbety uskutočnila SPAY - jesenná konferencia a integračné fórum 2015 na mimoriadne vážnu tému – Utečenci a migranti, ktorá sa týka nielen celej Európy, ale aj každého z nás.

 

Naše postoje, názory či pocity sa rôznia a žiaľ, mnohí z nás sa veľmi jednoducho nechajú ovplyvniť veľkými menami a ich, často manipulatívnymi vyhláseniami. Aj vďaka konferencii sme mali možnosť si uvedomiť, že mnohé tieto výroky sa nezakladajú na skutočnej pravde, o čom svedčí aj fakt, že len málo z tých, ktorým tak bezhlavo dôverujeme, videlo biedu utečencov na vlastné oči. Ľudia, ktorých sme mali možnosť vypočuť si na Jesennej konferencii dokonale priblížili problematiku dnešnej doby. Reálny pohľad z praxe v utečeneckom tábore, či osobné skúsenosti s ich utrpením zmenil pohľad na situáciu nejednému poslucháčovi. 

 

Kde je pravda? 

Stovky tisíc ľudí uteká pred vojnou a utlá- čaním z vlasti a hľadá útočisko v Európe. Niečo podobné nemá obdoby od skončenia druhej svetovej vojny. Masový príliv utečencov spôsobil horlivé debaty vo všetkých krajinách EÚ, pričom názory jednotlivých lídrov, ako riešiť prisťahovaleckú krízu sa rôznia. Na jednej strane vidieť ústretovosť a solidaritu, no na druhej strane obrovský strach, odpor a nevraživosť. Naše negatívne pocity v drvivej väčšine nie sú opodstatnené. Vyvolávajú ich nepravdivé informácie - mý- tusy, ktoré zavádzajú a spôsobujú strach vš- etkých Európanov . 

 

Aj pre TOTO sú u nás utečenci nevítaní: 

1.mýtus: „Drvivá väčšina migrantov sú ekonomickí utečenci” Túto frázu politikov už všetci dôverne poznáme. Vraj ľudia neutekajú pred vojnou a útlakom, ale aby sa mali lepšie na úkor nás Európanov. Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že ekonomickí migranti predstavujú väčšinu všetkých prisťahovalcov v EÚ a súčasnú situáciu označil ako “rebélia ilegálných migrantov”. Toto tvrdenie nanešťastie podporili aj niekoľkí ďalší konzervatívni politici ako napríklad Nigel Farage a tiež náš premíer Robert Fico. Ak sa však nad situáciou reálne zamyslíme, je nemožné, aby (podľa výpočtu Roberta Fica) až 95 percent týchto ľudí predstavovalo ekonomických utečencov. Je pravda, že nikto presne nevie zaručiť, odkiaľ migranti skutočne prichádzajú do Európy, avšak UNHCR (http://www.unhcr-centraleurope.org) odhaduje, že minimálne 50 percent ľudí, ktorí doteraz do EÚ dorazilo, prišlo zo Sýrie - krajiny, ktorú už roky decimuje vojna, a kde je bombardovanie a násilie každodennou záležitosťou. Podobne, mnoho ďalších národností hľadajúcich u nás utočisko pochádza z vojnou poznačených krajín ako Irak a Afganistan. O azyl žiadajú aj ľudia, kde ich vlastná krajina utláča alebo verbuje na nútenú vojenskú službu. Koľkí z nás si tento fakt skutočne uvedomujú?

 

2. mýtus: „Utečenci predsa môžu ostať v Turecku” Povráva sa, že ak sa migranti rozhodnú pre útek do Európy, nerobia to zo strachu pred vojnou, ale chcú sa priživiť na sociálnych systémoch rozvinutých krajín. Maďarský premiér utečencom odkazoval, aby ostali v Turecku, ktoré predstavuje bezpečnú krajinu. V Turecku a okolitých štátoch však títo ľudia nemajú takmer žiadne práva, keďže status utečenca tam nie je legálne definovaný. Ankara poskytuje dočasnú ochranu, avšak vychádza z toho, že utečenci sa zdržia len na krátku dobu a následne znova opustia krajinu. Ako postupne chabne pomoc z humanitárnych organizácií, napätie medzi domácim obyvateľstvom a utečencami sa stupňuje a tábory sa stávajú preplnené. 

 

3.mýtus: „Nevyzerajú, že by potrebovali pomoc.” Protiutečenecké skupiny vyhlasujú, že mnohí migranti majú smartfóny, drahé šperky a oblečenie a že sa celkovo zdajú byť zdraví a dobre živení. Toto zvrátené zmýšľanie je dôkazom nevedomosti týchto skupín, nemajú ani poňatia o tom, čo to znamená byť utečencom. Väčšina utekajúcich pochádza zo stredných vrstiev, sú medzi nimi vzdelaní i majetnejší, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli vojne. Sýria bola ešte prednedávnom vyspelou krajinou, kde mobil predstavoval samozrejmosť, tak ako aj u nás. Vďaka telefónom môžu medzi sebou rodiny komunikovať a navigovať sa na púti. Naozaj im chceme vyčítať ešte aj TOTO?! 

 

4. mýtus: „Prívrženci Islamského štátu sa maskujú ako utečenci” Internet prednedávnom zaplavili fotografie bojovníka islamského štátu v plnej výzbroji a následne ten istý človek je na fotke v rifliach a tričku s nápisom “ďakujem” v utečeneckom tábore v Európe. Z dôveryhodných zdrojov vysvitlo, že išlo o staršiu fotku Kapitána sýrskej armády, ktorý sa tiež rozhodol, že radšej utečie pred nezmyselnou vojnou a svoju rodinu dovedie do bezpečia. Aj štvrtý bod je len prejavom strachu ľudí z terorizmu. Chápeme, no koľkí z nich pátrali po skutočnej pravde? 

 

5. mýtus: „Prisťahovalci zničia ekonomiku Únie” ,,Zaplavia náš štát a budú ochotní pracovať za polovičné mzdy, čím nás domácich pripravia o prácu.” Experti tvrdia, že ak sa zvolí správny prístup, prílev novej pracovnej sily bude mať pozitívny vplyv na ekonomiku EÚ. Existujú štúdie, ktoré predpovedajú, že utečenci budú mať na domácu ekonomiku pozitívny, v najhoršom prípade neutrálny vplyv. 

 

Brali by ste taký život?

V Libanone medzičasom sýrski utečenci tvoria až pätinu populácie krajiny. Až polovica z 1,1 milióna prišelcov žije v provizórnych osadách. V Jordánsku to nevyzerá o nič lep- šie. Dve tretiny zo 600.000 migrantov žijú v chudobe, každý šiesty žije v extrémnej chudobe. Legálne bariéry v Turecku, Jordánsku a Libanone nedovoľujú utečencom nájsť si prácu a sú preto nútení robiť načierno alebo vykonávať prostitúciu a ilegálne aktivity. Svetový potravinový program poskytoval ľuďom stravu, ale organizácii postupne dochádzajú financie a s nimi hasne i humanitárna podpora. V súčasnosti utečenci dostanú približne 50 centov na jedlo za deň!! Po dlhých mesiacoch v exile migrantom už došli úspory a sú nútení žobrať, predávať svoje telá a nechať pracovať svoje deti. Rodiny strednej vrstvy s deťmi len tak-tak preží- vajú na ulici zo dňa na deň. 

 

Buďme ľudia!

Veľa politikov podáva nepodložené a klamlivé informácie o migrantoch, aby mohli využiť prvotné obavy občanov z novoprichádzajúcich nepoznaných kultúr vo svoj politický prospech namiesto toho, aby sa snažili ľudí upokojiť a šíriť osvetu. Mnohé z týchto protiutečenských tvrdení sa dennodenne vyskytujú v médiách a čo je horšie, hlásajú ich politické osobnosti v Európe i Amerike. Nečudo, že takáto negatívna propagácia vydláždila cestu strachu a nenávisti do zvyčajne láskavých a ústretových sŕdc nás mnohých. Preto popri všetkých tých zákonoch, vyhláseniach, mýtoch či nenávisti k ľuďom, ktorí iba túžia po živote v mieri, si skúsme uvedomiť, že celá situácia je vlastne úplne jednoduchá - všetci utečenci sú ľudské bytosti, ktoré zúfalo potrebujú našu pomoc! Naozaj je nutné nad tým ešte viac premýšľať?! 

 

Za seba môžem povedať, že som veľmi rada, že snaha organizovať podobné konferencie stále trvá. Ľudia, ktorých úsudok dennodenne “masírujú” médiá, či nie vždy uvážené vyhlásenia elít, častokrát nemajú najmenšiu šancu poznať skutočnú pravdu. Vďaka konferencii sme mali možnosť vypočuť si všetkých tých, ktorí s utečencami prišli do bezprostrednému styku. 

 

Som presvedčená, že ich osobné svedectvá mnohým umožnili lepšie chápať, čo je v živote naozaj dôležité, čo znamená láska či pomoc blížnemu... Aj preto som veľmi rada, že som súčasťou vysokej školy, ktorá má srdce a nebojí sa pomáhať. Nezištne podporuje detské domovy, humanitárne projekty, kliniky či nemocnice a neváha pomáhať aj ľuďom, ktorých spoločnosť odsúva na úplnú perifériu - ľudí infikovaných vírusom HIV. Verím, ako povedal profesor Krčméry, že aj naďalej zostaneme všetci, ako spojené nádoby! 

 

Zuzana Rusnačeková Ústav sociálnej práce – študent 

Foto: joemiller.us